Rusíni stále menili národnostnú orientáciu

23. august je dňom mladého Rusína. V tomto čase sa každoročne organizujú medzinárodné stretnutia rusínskej mládeže. Prvé stretnutie sa konalo v Komloške v Maďarsku v roku 2002. Zaoberalo sa prípravou prvého Svetového fóra rusínskej mládeže, ktoré sa konalo v júni 2003 v Prešove. Svetové fórum rusínskej mládeže združuje rusínsku mládež sveta a slovenskú rusínsku mládež združuje Spolok rusínskej mládeže Slovenska (SRMS). Bližšie informácie o činnosti SRMS poskytol podpredseda spolku Mgr. Marek Gaj, učiteľ ZŠ v Radvani nad Laborcom.

Kedy Spolok rusínskej mládeže Slovenska vznikol, kto stál pri jeho zrode, koľko členov má spolok v súčasnosti a aké sú jeho priority ?
Spolok rusínskej mládeže Slovenska vznikol pred piatimi rokmi. Pri jeho zrode stáli prví porevoluční študenti rusínskeho jazyka Marek Gaj, Ľudmila Šprochová, Alena Blichová, Zuzana Halamová, Dana Rusinková a ďalší aktivisti ako Peter Krajňák, Pavel Timko. Spolok združuje aktívnych členov, ako aj sympatizantov. V súčasnosti je zaregistrovaných 200 členov. Hlavnou prioritou spolku je práca s deťmi na školách. Výhodou je, že členovia výboru sú prevažne učitelia rusínštiny. V minulosti sa aktivity zameriavali aj na religiózne otázky v spojení s gréckokatolíckou cirkvou, ktorá v súčasnosti robí tichú duchovnú asimiláciu Rusínov.

Čo považujete za najväčší problém v spoločenstve Rusínov?
Podľa môjho názoru v Európe niet záhadnej šej národnosti ako sú Rusíni. Podľa toho, čo hovorí história, Rusíni stále menili národnostnú orientáciu. Nielen inteligencia, ale aj prostý ľud sa národnostne uvedomoval ako maďarský za čias Rakúsko-Uhorska a za čias prvej ČSR ako československý národ. Tento trend sa prejavuje aj v súčasnosti, keď prevažná väčšina rusínsky hovoriacich obyvateľov Zemplína a Šariša si uvádza slovenskú národnosť. V tom vidím najväčší problém. Preto nemajú svoje školy, nemajú zastúpenie v parlamente. Ich rusínske uvedomenie sa začína a aj končí folklórom, čo dnes na zachovanie jazyka, kultúry a religiozity, bohužiaľ, nestačí. Naši Rusíni by mali byť takí uvedomelí ako sú Rusíni vo Vojvodine. Žije ich tam len okolo 16 000, no aj napriek tomu majú svoje školy, jedno gymnázium, študijný odbor na univerzite v Novom Sade, majú svoje biskupstvo a hlavne uvedomelú mládež, čo je priam fascinujúce.

Aké cesty riešenia daného problému by ste navrhovali?
Dôležitá je komunikácia s ľuďmi. Z vlastnej skúsenosti viem, že tieto citlivé veci sä musia podávať dlhodobo a trpezlivo. Súčasné správanie Rusínov na Slovensku je následkom päťdesiatročného prenasledovania a ukrajinizácie v druhej polovici 20. storočia. Rusíni zrejme v sebe stále živia myšlienku, že ak sa priznajú k svojej národnosti, môže to byť použité proti ním, tak ako to bolo v minulosti. Pravda je taká, že žijeme v 21. storočí, v spoločnosti už platia iné hodnoty a pravidlá, no Rusíni si realitu istých možností slabo uvedomujú a v tom je ich tragédia.

Aké stanovisko zaujíma SRMS k súčasným nevraživým vzťahom medzi maďarskou národnostnou menšinou a Slovákmi?
Nie sme za to, aby také veľké rozpory medzi menšinami vznikali. Mali by sa tolerovať a obohacovať navzájom.

Mohli by ste naznačiť perspektívy ďalšieho rozvoja Spolku rusínskej mládeže?
Najväčšiu perspektívu vidím v školách. Tam, kde sú školy, je mládež, tam , kde je mládež, je budúcnosť. O ďalších aktivitách SRMS sa môžu záujemcovia dozvedieť na internetovej stránke Spolku rusínskej mládeže Slovenska www.rusyn-rusnak.szm.sk .

Beáta Niskáčová