Rusíni sú svetoví - 4. časť: Ivan Fircak - Najsilnejší muž planéty
Rusínsky silák
Fircak sa narodil do sedliackej rodiny Rusínov na Podkarpatskej Rusi, ale za prácou rýchlo odišiel do Prahy. Tam sa zamestnal na železničnej stanici pri preklade tovaru. Ivanovi stačilo pol dňa na to, aby splnil normu. Našťastie plácu nedostal za odpracovaný čas, ale za každý kilogram pšenice, ktorý preniesol.
Jeho neobyčajná sila ho priviedla k zápaseniu. Svoj prvý súboj zviedol so známym wrestlerom Viletom, ktorý si zarábal na živobytie v pouličných arénach. Zápas sa skončil zdrvujúcou prehrou Vileta. A Fircaka si všimol rozhodca zápasu Ondřej Neumann, ktorý pôsobil ako tréner. Ten si pod svoje krídla vzal aj siláka z Podkarpatskej Rusi. Fircak ho volal pán profesor a poctivo trénoval s 25-kilovým závažím. Nie len doma na záhrade, ale nosil si ho aj do električky.
Úspech nenechal na seba dlho čakať a v roku 1922 sa Fircak stal majstrom Československa, keď dvihol 150-kilogramovú váhu. To odštartovalo jeho úspešnú športovú kariéru bohatú na zlaté medaily. Okrem toho zvíťazil napríklad aj na súťaži krásy tela v Paríži.
Šoumen
Fircak, prezývaný Ivan Sila alebo Kroton, neskôr šport zavesil na klinec a pridal sa k cirkusu. Vďaka tomu precestoval pol sveta a svoje svaly ukazoval divákom v Európy či Spojených štátoch, dokopy v 64 krajinách. V roku 1928 bol dokonca vyhlásený za najsilnejšieho muža planéty.
Po rozpade Československa sa vrátil do svojej rodnej rusínskej obce na Podkarpatskej Rusi, ktorú okupovalo Maďarsko. Keď mu chceli skonfiškovať automobil značky Ford, radšej ho roztrieskal kladivom, než by ho mal odovzdať okupantom. Za tento čin si však musel posedieť v base. Jeho sympatie k Československu sa nepáčili maďarskej administratíve, ktorá mu bránila v činnosti športovca a herca. Ale napriek tomu, že už necestoval po svete, nikdy na cirkus a silu nezanevrel. Zúčastňoval sa rôznych regionálnych i republikových súťaží v ťažkej atletike, dvíhaní kettlebellu a aktívne podporoval šport.
Čemerica
Fircak sa narodil do sedliackej rodiny Rusínov na Podkarpatskej Rusi, ale za prácou rýchlo odišiel do Prahy. Tam sa zamestnal na železničnej stanici pri preklade tovaru. Ivanovi stačilo pol dňa na to, aby splnil normu. Našťastie plácu nedostal za odpracovaný čas, ale za každý kilogram pšenice, ktorý preniesol.
Jeho neobyčajná sila ho priviedla k zápaseniu. Svoj prvý súboj zviedol so známym wrestlerom Viletom, ktorý si zarábal na živobytie v pouličných arénach. Zápas sa skončil zdrvujúcou prehrou Vileta. A Fircaka si všimol rozhodca zápasu Ondřej Neumann, ktorý pôsobil ako tréner. Ten si pod svoje krídla vzal aj siláka z Podkarpatskej Rusi. Fircak ho volal pán profesor a poctivo trénoval s 25-kilovým závažím. Nie len doma na záhrade, ale nosil si ho aj do električky.
Úspech nenechal na seba dlho čakať a v roku 1922 sa Fircak stal majstrom Československa, keď dvihol 150-kilogramovú váhu. To odštartovalo jeho úspešnú športovú kariéru bohatú na zlaté medaily. Okrem toho zvíťazil napríklad aj na súťaži krásy tela v Paríži.
Šoumen
Fircak, prezývaný Ivan Sila alebo Kroton, neskôr šport zavesil na klinec a pridal sa k cirkusu. Vďaka tomu precestoval pol sveta a svoje svaly ukazoval divákom v Európy či Spojených štátoch, dokopy v 64 krajinách. V roku 1928 bol dokonca vyhlásený za najsilnejšieho muža planéty.
Po rozpade Československa sa vrátil do svojej rodnej rusínskej obce na Podkarpatskej Rusi, ktorú okupovalo Maďarsko. Keď mu chceli skonfiškovať automobil značky Ford, radšej ho roztrieskal kladivom, než by ho mal odovzdať okupantom. Za tento čin si však musel posedieť v base. Jeho sympatie k Československu sa nepáčili maďarskej administratíve, ktorá mu bránila v činnosti športovca a herca. Ale napriek tomu, že už necestoval po svete, nikdy na cirkus a silu nezanevrel. Zúčastňoval sa rôznych regionálnych i republikových súťaží v ťažkej atletike, dvíhaní kettlebellu a aktívne podporoval šport.
| Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinu na Slovensku. Žijú i na Ukrajine, Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, srbskej Vojvodine a v USA. Ich história, kultúra a spisovný jazyk ich radia medzi najstaršie svojbytné národy v strednej Európe. Spomedzi Rusínov pochádza mnoho významných svetových osobností, ktorým ich pôvod a rusínske korene výrazne pomohli. Nehanbíme sa za materinský jazyk: Hovoríme od srdca – spolu po rusínsky. |
| Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska. |
Čemerica
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Moderna svaďba:
...a teper moloďata, na znak ľubvi i virnosty, vymiňte soj obručky i hesla od facebooku!
...a teper moloďata, na znak ľubvi i virnosty, vymiňte soj obručky i hesla od facebooku!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať