Rusíni v hláseniach

Situačné hlásenia a správy okresných úradov na Slovensku z rokov 1939-1945 patria medzi základné dokumenty, s ktorými pracujú historici pri výskume najnovších slovenských dejín.

Už v období 1. Československej republiky zasielali jednotlivé okresné úrady stručné i rozsiahlejšie hlásenia o situácii na území okresu župným úradom a neskôr Krajinskému úradu v Bratislave.

Po vzniku Slovenského štátu (Slovenskej republiky 1939 – 1945) štátna správa pomerne plynulo nadviazala na túto tradíciu s tým rozdielom, že adresátom situačných hlásení sa stalo Prezídium Ministerstva vnútra – Ústredňa štátnej bezpečnosti, teda formujúca sa tajná polícia Slovenského štátu.

Od jari 1940 bolo zvláštnou úpravou Ústredne štátnej bezpečnosti všetkým okresným úradom, na čele ktorých stáli okresní náčelníci nariadené vyhotovovať a zasielať periodické mesačné situačné správy k týmto okruhom:
1. Politická situácia vo všeobecnosti,
2. Hospodárska situácia,
3. Správa o národnostných skupinách,
4. Židia, židovské podniky - závady,
5. Komunistické a socialistické pohyby.
(Neskôr pribudli ešte okruhy)
6. Záležitosti HSĽS, Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, Deutsche Partei, Deutsche Jugend, Freiwillige Schutzschtaffeln,
7. Náboženská situácia (okruh Židia – závady bol preformulovaný na Židia z hľadiska politického).

Rusíni a v rokoch 1939 – 1945 komplikovaná rusínska národnostná otázka sa objavuje v mesačných situačných správach z jednotlivých okresov východného Slovenska a to predovšetkým v častiach o národnostných skupinách, ale aj v častiach venovaných hospodárskej situácii, náboženskej situácii, prípadne aktivitám komunistov a bývalých predstaviteľov socialistických strán.

Situačné správy vždy zasielal okresný náčelník ako najvyšší predstaviteľ štátnej moci v tom – ktorom okrese, ktorý disponoval značnými právomocami. Ústredňa štátnej bezpečnosti z jednotlivých situačných hlásení vypracovávala výber pre najvyšších predstaviteľov štátu, vrátane prezidenta J. Tisa.

Historik, ako aj laik by mal k situačným správam pristupovať so značnou mierou kritiky a s vedomím, že okrem faktografie v nich môže nájsť rovinu osobných sympatií a antipatií autora (okresného náčelníka) a takpovediac kompletný obraz jeho osobného i služobného prístupu (napr. pri akcentovaní určitých udalostí a zamlčovaní iných) k jednotlivým otázkam.

Mesačné situačné správy jednotlivých okresných náčelníkov patria k zaujimavým prameňom poznania dejín (nielen) Rusínov.

DOK. Č. 1

Situačná zpráva Okresného úradu v Levoči adresovaná Ústredni štátnej bezpečnosti v Bratislave zo dňa 31. X. 1941 (ÚŠB doručené 7. XI. 1941)
Číslo: 1259/1941 prez.
Predmet: Levoča okres – situačná zpráva za mesiac október 1941

3./ Národnostné pomery

„...c./ Rusíni nemajú čas na politizovanie pre neodkladné poľné práce. Pri tejto príležitosti považujem za aktuálne nadhodiť myšlienku vnúteného vysťahovania Rusínov zo Slovenska do Ukrajiny, kde domáce obyvateľstvo bolo boľševikmi vo veľkom počte vyvraždené a odvlečené a kde by mohli byť následkom toho Rusíni presťahovaní a existenčne zabezpečení.“

DOK. Č. 2

Situačná správa Okresného úradu v Humennom adresovaná Ústredni štátnej bezpečnosti v Bratislave zo dňa 7. januára 1943.
Predmet: Politická situácia – zpráva za mesiac december 1942
Číslo: 10/ 1942 prez.
K číslu: 3973/40 ÚŠB

„Hlásim, že politická situácia v obvode tunajšieho okresu zdá sa byť kľudná, avšak nie [je], súdim to z toho, že napríklad vo Vyšnej Jablonke neplatenie daní pripisovali skorému skončeniu vojny, príchodom boľševikov a potom, že i tak dane nebudú platiť.

V niektorých obciach vyberanie príspevkov na VZP v smysle nariadenia župného úradu v Prešove nepotkalo sa s dostatočným porozumením. Vymáhanie príspevkov bolo často nutno previesť exekučnou cestou, i keď poplatník platil štátne dane na daňovom úrade. Mnohí prehlásili, že radšej vystupia so strany, ako by mali ešte aj príspevok VZP platiť.

Z horejších a podobných vyjadrení vysvíta, že obyvateľstvo nie je dosiaľ náležite preorientované a nejaví smyslu pre také potreby ako je aj táto.

Navrhujem, aby miestne organizácie HSĽS zriadily v zimných mesiacoch kurzy, na ktorých by aj širšie obyvateľstvo malo prístup a v ktorých by bolo obyvateľstvo poučené o ideách strany a o iných právach a povinnostiach členov a obyvateľov vôbec.“

Mgr. Ján Hlavinka