Rusíni vo Vojvodine majú svoj štátny sviatok

„Mladí ľudia by sa mohli stretávať na spoločných kultúrnych a športových podujatiach. Vieme si predstaviť spoluprácu podnikateľov, ktorá by bola prospešná pre obidve strany,“ myslí si Michajlo Pašo, majiteľ vydavateľstva. Keresturčania veria, že o nejaký čas vstúpia do Európskej únie. Vkladajú do toho veľké nádeje. Témou nášho rozhovoru bolo predovšetkým postavenie a život Rusínov v Srbsku. Rusínska komunita v Srbsku sa začala vytvárať pred vyše 260 rokmi, kedy na Dolnú zem prišli prví osadníci zo severovýchodných najchudobnejších oblastí Uhorska. „Do druhej svetovej vojny žilo v Ruskom Keresture 95 percent Rusínov, zvyšok boli Srbi. V súčasnosti je percento Rusínov nižšie, Srbov pribudlo. V máji sa uskutoční sčítanie obyvateľstva, potom budeme poznať konkrétne čísla,“ hovorí Michajlo Pašo. Klesajúci počet Rusínov v ostatných rokoch podľa jeho slov súvisí s veľkým vysťahovalectvom za prácou. Aj on sám vycestoval do Kanady, aby spoznal tamojší život. „Za ostatných desať rokov sa z našej obce vysťahovalo do Kanady 170 rodín, iba jedna sa vrátila naspäť.

 

Zaujímalo ma, ako sa tam našim ľuďom darí. Mám tam veľa bratrancov, strávil som tam štyri a pol mesiaca. Vrátil som sa s veľmi pozitívnymi dojmami. Naši ľudia tam majú dobrú prácu, vzdelávajú sa, aby sa mohli čo najlepšie uplatniť. Žije sa imtamoveľa lepšie ako v Srbsku,“ konštatoval. Vojvodinu neobišla svetová hospodárska kríza. „Pred pár rokmi sme mali hádam 70 výrobcov nábytku, zostali už asi iba piati. V republike niet peňazí, nemá kto kupovať tovar,“ uviedol na ilustráciu. Vojvodina (2 031 992 obyvateľov, rozdelená na 7 obvodov) je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Podľa štatistických údajov z roku 2002 tvorili Srbi 65,05% populácie, Maďari 14,28%, Slováci 2,79%, Chorváti (2,78%), Juhoslovania 2,45%, Čiernohorci 1,75%, Rumuni 1,5%, Rómovia 1,43% a iní 7,97%. Napríklad v obci Báčsky Petrovec tvoria Slováci absolútnu väčšinu. Zachovávajú si jazyk i zvyky. Podľa odhadov žije vo  Vojvodinskej oblasti do 25-tisíc Rusínov. V oblasti existuje šesť úradných jazykov – srbčina, maďarčina, slovenčina,  rumunčina, chorvátčina a rusínčina. Základ spisovného rusínskeho jazyka vojvodinského typu tvorí zemplínsky a šarišský dialekt. „Ruska bešeda“, tak vyznievala debata hostí, aj keď používajú aj maďarské, nemecké a srbské slová. Panónska rusínčina v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina bola kodifikovaná ešte v roku 1974. (Na Slovensku bol rusínsky jazyk kodifikovaný až v roku 1995).

Vojvodina garantuje práva národnostných menšín. Rusíni majú svoj štátny sviatok, ktorý oslavujú 17. januára. Existujú tam základné i stredné školy s vyučovacím jazykom rusínčina, rusinistika je študijným oborom na univerzite v Novom Sade, miestne Rádio Novi Sad má vysielanie v rusínčine a existuje veľké množstvo literatúry v panónskej rusínčine. Mnohé vydala Matica rusínska (Ruska matka) so sídlom v Ruskom Keresture, ktorá má v Srbsku podobné postavenie ako Matica slovenská.

 

-lop-