Rusíni: Zachráňme svoju identitu obnovou rusínskych škôl
Čemerica III nadväzuje na dve etapy spoznávania kultúry a dejín Rusínov. Projekt chce najmä povzbudiť samotných Rusínov, aby používali svoj materinský jazyk.
Štyri roky, tri projekty, 850 respondentov, okolo 40 odborných článkov, päť konferencií a dvojjazyčný portál. Čo majú tieto čísla spoločné? To, že sú súčasťou dlhodobého projektu Čemerica, ktorý sa začal v roku 2011 prvou etapou, vlani pokračoval druhou a v tomto roku otvárame už Čemericu III.
Tretia etapa má na čo nadviazať. Jedným z jej pôvodných cieľov bolo dostať do povedomia verejnosti na Slovensku fakty o Rusínoch, ich jazyku, kultúre, dejinách. Pretože táto národnostná menšina, hoci je u nás počtom 33-tisíc tretia najväčšia, patrí aj k najmenej viditeľným. Môžu za to historické zvraty i to, že rusínska národnosť bola za socializmu zakázaná, ale môžu za to aj špecifiká Rusínov. Lebo v štatistikách síce ich počet za posledné desaťročia značne stúpol, ale na druhej strane používanie rusínskeho jazyka samotnými Rusínmi dramaticky klesá. Stráca sa aj pocit príslušnosti mladej generácie k svojej národnosti. Veď až 40 percent tých, ktorí doma hovoria po rusínsky, sa už oficiálne k tejto menšine nepriraďujú – aspoň tak sa k tomu priznali v poslednom sčítaní obyvateľov.
Jednoduché prepočty naznačujú, že ak asimilačný trend nezastavíme, do 30 až 50 rokov hrozí našej menšine na Slovensku úplný zánik. Je to memento, ktoré nabáda konať. Nielen Rusínov, aby sa sami zobudili. Aby poznali svoje práva a hlásili sa o ne. Ale aj Slovensko, ktoré môže podporením rusínskeho školstva, kultúry a ďalších oblastí do budúcna spomaliť ich asimiláciu.
Projekt Čemerica III chce práve preto približovať hlavne práva v ochrane a používaní materinského jazyka, ale aj odkrývať, prečo je dôležité nedať si svoju materčinu vziať. Nechceme tu predsa unifikovanú masu ľudí, naopak, chceme etnicky a kultúrne rôznorodé navzájom sa obohacujúce obyvateľstvo. O to sa snaží aj Európska únia a rovnako i Slovenská republika by nemala dovoliť, aby žiadna z menšín na jej území nestratila svoju tvár a identitu.
Táňa Rundesová
Viac o projekte na: www.cemerica.sk
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Prychodyť Paraska za direktorom vjazňici (basy) i mu hvaryť:
-Ne mohly by ste daty mojomu mužovi lehšu robotu?
-Dumate soj, že lipiňa znamok ťažka robota...?
-Lipiňa znamok? A mi hvaryv, že kopať tunel...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať