Rusíni Zakarpatia zasadali
V sobotu 26. októbra sa uskutočnil na Ukrajine v Mukačeve Celozakarpatský zjazd Rusínov. Na stretnutie boli pozvaní aj predstavitelia Rusínov z iných štátov Európy.
Celozakarpatský zjazd Rusínov zorganizovala Národná rada Rusínov Zakarpatia, ktorá zjednocuje takmer všetky rusínske organizácie, ktoré vyvíjajú činnosť na území Zakarpatia. Cieľom zjazdu bolo poskytnúť informácie o stave jednotlivých členských organizácií, o ich aktivitách, úspechoch, problémoch, ktoré v období medzi zjazdmi na Rusínov čakali, ale taktiež definovať nové ciele, na ktorých Rusíni na Ukrajine musia spoločne pracovať. Na snem boli pozvaní aj niektorí predstavitelia Rusínov z iných krajín, z Maďarska, Česka, Slovenska, Rumunska či Poľska
Jedným z najhlavnejších bodov zjazdu, okrem voľby nového predsedníctva Národnej rady, bolo prijatie rezolúcie, ktorá bola schválená jednomyseľne. V nej sa píše, že Rusíni Ukrajiny plne podporujú svoju ukrajinský štát v jeho snahách o európsku integráciu a podpis asociačnej dohody vo Vilniuse (Litva) v tomto roku. Zároveň ale pripomínajú, že je potrebné riešiť dve základné otázky, a to uznanie Rusínov na Ukrajine ako samostatnej národnosti a taktiež nedoriešenú otázku referenda z roku 1991, ktoré vyhlásila nezávislá Ukrajina, a ktoré malo riešiť otázku samosprávy Zakarpatskej oblasti. V ňom takmer 80% obyvateľstva hlasovalo za autonómiu v rámci Ukrajiny. Ukrajina toto hlasovanie však dodnes neakceptuje. Túto rezolúciu zjazdu chcú Rusíni Ukrajiny poslať v anglickom preklade aj do Vilniusu, kde sa očakáva podpísanie asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Rusíni chcú využiť túto príležitosť a pomenovať svoje problémy pred európskymi demokratickými krajinami, ktoré doteraz riešenie rusínskej otázky na Ukrajine ignorovali.
Popoludní sa najprv uskutočnil sviatočný pochod Rusínov centrom Mukačeva so zástavami, ktorý sa zakončil položením kvetov a vencov pri soche rusínskeho národného buditeľa Alexandra Duchnoviča. Potom už otvoril svoje dvere 15. ročník Festivalu rusínskej kultúry - Červená ruža, v ktorom sa počas viac ako tri a pol hodiny predstavili mnohé kolektívy a sóloví interpreti.
Dnes si pripomíname 95 rokov od vzniku I. Československej republiky, ktorú založili aj Rusíni a vďaka ktorej mohli neskôr vzniknúť samostatné Česká i Slovenská republika. Bolo by dobré, ak by vo Vilnius obe tieto krajiny nezabudli na bratov, ktorí s nimi tvorili ich prvú modernú štátnosť.
Peter Medviď
Zdroj: www.holosy.sk
Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-No i tak, vovci syty i vivci cily...,
poviv spokijnyj vovk dojidajučij pastucha.