Rusínska obroda odmietla Okrúhly stôl, robila čistky vo vlastných radoch a bude podporovať ZRUSR

 
Rusínska obroda na Slovensku (ROS) odmietla vstup do Okrúhleho stola Rusínov Slovenska. Namiesto toho pozastavila členstvo svojim kolektívnym členským organizáciám, odmietla prijať opatrenia na sprehľadnenie svojho financovania a jej funkcionári môžu aj naďalej podporovať aktivity Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR (ZRUSR). Také sú výsledky zasadnutia Koordinačného výboru z 23. marca 2013 v Beloveži.
 
V sobotu 23. marca 2013 sa v Beloveži (okres Bardejov) uskutočnilo zasadnutie Koordinačného výboru Rusínskej obrody na Slovensku (KV ROS), ktorý je jej najvyšším orgánom medzi snemami. Jeho účastníci položili kvety k pamätnej tabuli A. Duchnoviča a A. Pavloviča, ktorí v tejto obci pôsobili ako duchovní. Hostiteľom bola Miestna organizácia ROS v Beloveži na čele s Petrom Mikulom, ktorá členom KV pripravila aj kultúrny program.
 
ROS Okrúhly stôl odmietla
Jedným z hlavných bodov rokovania bola otázka vstupu ROS do novovznikajúcej platformy Okrúhly stôl Rusínov Slovenska (OSRS). Ide o konzultačnú platformu zástupcov organizácií a nezávislých osobností, ktoré spája záujem o rozvoj národnej identity, obhajobu ústavných práv a zvyšovanie kvality života Rusínov v SR. O členstvo v OSRS už požiadalo takmer 30 subjektov, ďalšie sa majú vyjadriť. Ide o občianske združenia, profesionálne inštitúcie (Divadlo Alexandra Duchnoviča, Múzeum rusínskej kultúry, Poddukelský umelecký ľudový súbor), ako aj školy, na ktorých sa vyučuje rusínsky jazyk, či podnikatelia. Ide zrejme o najširšiu koalíciu, ktorú sa za posledných 20 rokov v rusínskom hnutí podarilo zostaviť. Na tvorbe programu OSRS pracujú odborníci v jednotlivých oblastiach. Vedenie ROS však od začiatku odmieta účasť na OSRS a táto otázka mala byť na marcovom zasadnutí KV ROS doriešená. „Rokovanie o vstupe ROS do OSRS bolo spočiatku zaujímavé, neskôr sa zvrhlo na drámu,“ opisuje priebeh zasadnutia jeden z účastníkov.

S príspevkom vystúpil úspešný rusínsky podnikateľ a filantrop Milan Mňahončák, ktorý predniesol argumenty v prospech vstupu ROS do OSRS, o jeho zámeroch a cieľoch ako aj o rotačnom princípe predsedníctva OSRS. Dokonca vyzval ROS, aby v roku 2014 prevzala predsedníctvo OSRS práve ona. Do diskusie sa zapojili aj ďalší členovia KV, ktorí sa prihovárali v prospech Okrúhleho stola. S príspevkom vystúpil aj člen Dozornej rady Pavel Dupkanič, ktorý navrhol členstvo ROS v OSRS so štatútom pozorovateľa. „Takúto pozitívnu reakciu členov KV voči Okrúhlemu stolu som vôbec nečakal a schválenie účasti ROS na OSRS bolo takmer na spadnutie,“ konštatuje Milan Pilip, ktorý na KV zastupoval Bratislavu.

O vstupe do OSRS sa ale nehlasovalo hneď. Nasledovali ďalšie body programu, obed... Neskôr však musel Milan Mňahončák rokovanie opustiť kvôli iným povinnostiam. „Až po jeho odchode vedenie ROS spustilo spŕšku spochybniteľných argumentov proti OSRS, ktorú si predtým v prítomnosti pána Mňahončáka nedovolilo,“ dopĺňa ďalší z účastníkov. Išlo najmä o spoločný postup Spolku sv. Jána Krstiteľa a organizácie molody.Rusyny, ktoré účasť na OSRS údajne tiež razantne odmietajú. Predseda mladých Peter Štefaňák, ktorý na rokovaní KV nebol, malo by však byť platné aktuálne februárové stanovisko m.R, podľa ktorého mladí do OSRS vstúpiť mali záujem za určitých podmienok.

Ďalším argumentom vedenia ROS bolo neprijateľné znenie Rokovacieho poriadku OSRS, ktoré bolo prijaté bez ROS. „Darmo som sa snažil vysvetliť, že rokovací poriadok Okrúhleho stola je otvorený dokument a návrhy ROS do neho môžu byť zapracované, pokiaľ sa ale ROS zúčastní zasadnutia OSRS a svoje návrhy predloží. No po troch vetách mi zobrali slovo,“ popisuje ďalší priebeh Pilip. „Nakoniec podpredseda pán Krajkovič prehlásil, že Okrúhly stôl by sa mal tvoriť popri ROS, mal by slúžiť pre ROS a mal by byť iba pod vedením ROS. Neviem si však predstaviť niečo také bez rotujúceho predsedníctva, aby mal jeden subjekt absolutistické postavenie. Spomenul som si na čl. 4 ústavy bývalej ČSSR o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa,“ dodáva zástupca Bratislavskej bunky ROS. Nakoniec členovia KV podržali vedenie a odhlasovali, že ROS do OSRS nevstúpi.

V roku 2009 ROS zrušila okresné organizácie, tým aj zastúpenie v orgánoch ROS na okresnom princípe. Existujú len miestne bunky, z ktorých najväčší počet je práve v okrese Medzilaborce, odkiaľ pochádza aj predseda organizácie. Tým pádom má tento okres najväčšie zastúpenie v orgánoch ROS, vrátane KV.
 
ROS pozastavila členstvo kolektívnym členským organizáciám
ROS pozastavila členstvo svojim kolektívnym členom, tj. organizáciám, ktoré sa hlásia k jej programu, mimo iných napríklad aj Združeniu inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS),  regionálnemu klubu Rusínskej obrody v Bardejove, Združeniu priateľov Divadla Alexandra Duchnoviča a ďalším, čo súhrnne predstavuje zhruba 300 až 400 členov. Pozastavenie členstva má trvať len do doby, pokiaľ sa podpíšu zmluvy o spolupráci. Pozastavenie členstva sa netýka iba organizácie molody.Rusyny z dôvodu, že táto má zmluvu o spolupráci s ROS už údajne podpísanú.

Momentálny stav je teda de iure taký, že ROS má iba jediného kolektívneho člena, a tým sú molody.Rusyny. Návrh na pozastavenie členstva predložil predseda Vladimír Protivňák s tým, že je potrebné zistiť informácie o partnerských organizáciách, nakoľko ROS o niektorých z nich nevie takmer nič, teda nemá informácie o ich členských základniach, ich činnosti a pod. Členovia KV v tomto s predsedom súhlasili, avšak vyjadrovali skôr názory, že pozastavenie členstva nie je potrebné a tieto veci stačí doriešiť jednaniami s kolektívnymi partnerskými organizáciami. Takýto krok navyše nemá oporu v stanovách. V. Protivňák však na pozastavení členstva trval. Člen Dozornej rady Pavel Dupkanič naopak konštatoval, že pozastavenie členstva je zbytočné a tiež navrhuje situáciu doriešiť rokovaniami. Predseda V. Protivňák však neupustil a členovia KV ROS pozastavenie členstva schválili. Oficiálnym dôvodom sú podľa uznesenia „pasívnosť a niektoré aktivity, ktoré nie sú v súlade so zámermi ROS.“ Môže teda ísť aj o účasť niektorých z týchto organizácií na OSRS, s ktorým ROS nesúhlasí.

Nie je jasné, aký ďalší postup zvolia dotknuté organizácie a či sa do ROS ešte v budúcnosti vrátia. „Je mi ľúto, že v ROS vyhráva malichernosť,“ hovorí člen KV za ZIRS Ján Lipinský, ktorý sa ale sobotňajšieho rokovania KV nemohol zúčastniť. „Rusíni na Slovensku sú taká malá komunita, že násilné trhanie dlhé roky budovaných vzťahov medzi rusínskymi organizáciami je smutné, nezrelé a nezodpovedné. Pripomínam, že ZIRS je kolektívnym členom ROS od svojho vzniku v roku 1995, v Bratislave sme po celý dlhý čas suplovali aj prácu ROS. Nerozumiem celkom tomu, čo sa deje v ROS,“ dodáva J. Lipinský.

Zástupca Regionálneho klubu Rusínskej obrody v Bardejove zasa skonštatoval, že nevníma svoju organizáciu ako pasívnu a vníma to ako urážku ľudí a ich práce. Momentálne v Bardejove pripravia zasadnutie svojho výboru, ktorý bude prejednávať, či po tom všetkom, čo sa udialo, má RK RO v Bardejove vôbec záujem, byť ďalej kolektívnym členom ROS.
 
ROS odstavila aj predsedu Miestnej organizácie v Bratislave
KV ROS pozastavil členstvo aj predsedovi Miestnej organizácie ROS (MO ROS) Bratislava Milanovi Pilipovi na obdobie jedného roka. Dôvodov na pozastavenie jeho členstva malo byť viac, medzi nimi napr. aj označenie situácie v ROS za bezprávny stav. Ten k tomu povedal: „Musím počkať na písomné vyrozumienie, pretože zatiaľ ani presne neviem, čo všetko malo byť dôvodom na tento krok, hoci som na rokovaní tiež bol. Nevedeli to presne ani tí, ktorí hlasovali, keď som sa ich potom pýtal. Okrem toho, situáciu v ROS ako bezprávny stav som neoznačil ja, ale členská schôdza v Bratislave. Mám byť teda trestaný za kolektívny názor celej bratislavskej organizácie?“

V priebehu roka 2012 sa pri riešení niektorých otázok v organizácii Dozorná rada vyjadrila, že predseda V. Protivňák prekročil v istých krokoch svoje právomoci. Vedenie ROS to však ignorovalo a člen Výkonného výboru Miroslav Kerekanič písomne napadol Dozornú radu a spochybnil jej autoritu. Na to zareagovala bratislavská miestna organizácia v auguste 2012, kedy skonštatovala bezprávny stav v ROS. „Keď sme zakladali bratislavskú bunku ROS a prijímali mladých ľudí, nemali sme ani šajnu, že to tu takto funguje,“ hovorí dočasne odstavený líder ROS v Bratislave. „Stanovy tu nič neznamenajú, iba ak vyhovujú vedeniu.“
Vtedy bol spracovaný aj nový návrh stanov a Bratislava navrhla zavedenie systémových zmien v celej organizácii. Na to sa vedenie ROS v októbri 2012 neúspešne pokúsilo pozastaviť členstvo celej tejto svojej bratislavskej organizačnej zložke tvorenej prevažne mladými ľuďmi, ktorá ako jediná otvorene prehovorila o vnútorných problémoch v ROS. Teraz sa vedenie pokúsilo odstaviť aspoň jej predsedu Milana Pilipa, úspešne.

„Trochu mi to pripomína 50-te roky, ktoré som doteraz poznal iba z učebníc dejepisu. Myslím, že tento výkon by im závidel aj Klement Gottwald,“ nadľahčuje situáciu suspendovaný Pilip. Jeho menovec Michal Pilip, ktorý je podpredsedom bratislavskej odnože ROS teraz bude musieť zvolať členskú schôdzu a doriešiť spôsob jej ďalšieho fungovania na obdobie jedného roka, kým sa bude nachádzať v stave so suspendovaným predsedom. „Na radikálne kroky z posledného zasadania KV ROS som z pozície podpredsedu MO ROS v Bratislave promptne reflektoval s požiadavkou o oficiálne uznesenie, ktoré determinuje ďalší postup. Ten rozhodne o fungovaní našej MO ROS,“ hovorí podpredseda Michal Pilip. „Napäté vzťahy vo vedení ROS a nejasná vízia materskej organizácie sú nielen dôvodom na obavy, ale predzvesťou obdobia neistoty a nestability. Chcem veriť tomu, že uskutočnené opatrenia boli dobré uvážené a v konečnom dôsledku nebudú mať inhibičný dopad na rozvoj rusínskej kultúry,“ dodáva mladý podpredseda.
 
Návrhy na sprehľadnenie financovania neprešli
KV ROS prerokoval aj návrhy na stransparentnenie financovania ROS. Podľa jedného z návrhov sa mal zaviesť systém, že všetky finančné transakcie nad 50 eur sa budú realizovať výlučne bezhotovostným platobným stykom, napr. bankovými prevodmi, čo malo sprehľadniť finančné toky v ROS. Tento návrh bol zamietnutý.

Ďalší z tohto balíka návrhov bolo zriadenie komisie na kontrolu vyskladnenia periodika Info Rusín, ktorého je ROS vydavateľom. Komisia mala kontrolovať počet vytlačených novín s údajmi na faktúre od tlačiarne, aby sa predišlo fakturovaniu vyššieho počtu výtlačkov novín ako sa reálne vytlačí, čím by sa financie mohli strácať. Ani tento návrh neprešiel. Predseda ROS V. Protivňák však prisľúbil opatrenia na zabezpečenie kontroly.
 
Funkcionári ROS môžu naďalej vystupovať na akciách ZRUSR
Návrh, ktorý vyvolal vášnivú diskusiu znel: „Koordinačný výbor ROS zakazuje členom Výkonného výboru ROS vystupovať na podujatiach organizovaných Zväzom Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky (ZRUSR).“ ZRUSR je organizácia, ktorá presadzuje ideu jedného národa Rusínov a Ukrajincov, pričom Rusínov považuje za subetnikum Ukrajinského národa. S tým ale zástupcovia Rusínov rozhodne nesúhlasia a rusínsky národ považujú za svojbytný. Problémom má byť však to, že funkcionári ROS aktívne vystupujú na festivaloch ZRUSR, kde sa rusínska kultúra prezentuje ako ukrajinská, čo niektorí považujú za nelojálnosť voči rusínskemu národu.

Predseda V. Protivňák navrhol preskúmať, či by takým nariadením nedošlo k narušeniu osobnej slobody členov Výkonného výboru. Oponenti zas tvrdili, že funkcionári by sa mali takého konania zdržať, ak chcú zastávať funkcie v ROS. Niektorí členovia KV ROS zas tento návrh považovali za príliš prísny a nereálny, nakoľko množstvo festivalov organizujú obce, kde je ZRUS len spoluorganizátorom. Preto padla myšlienka na jeho zmiernenie, teda aby sa zákaz zmenil len na odporúčanie týkajúce sa iba piatich centrálnych akcií organizovaných touto ukrajinsky orientovanou organizáciou. Ani tento miernejší variant však neprešiel. Funkcionári ROS teda môžu i naďalej aktívne vystupovať na akciách organizovaných Zväzom Rusínov-Ukrajincov SR.
 
Peter Medviď