Rusínska pop music sa derie na svet

Rozhovor s Kristiánom Huňarom a Jozefom Keselicom

Rusínska populárna hudba určite nie je bežnou témou, na ktorú by hocikedy zaviedli reč samotní Rusíni. Rusínsky pop tu však existuje najmenej desať rokov. Najmä v posledných rokoch sa čoraz viac hlási k životu a rád by popri folklóre nechal zaznieť nahlas aj moderné rusínske texty a inú než ľudovú hudbu. Zatiaľ sa mu to darí skôr príležitostne, nie profesionálnymi nahrávkami. Pre fajnšmekrov však už existuje možnosť kedykoľvek si vypočuť prvý rusínsky pop – na renovovanej internetovej stránke www.holosy.sk v rubrike Muzika.

Večer s umelcami
Aj pre istú, takpovediac, zakonšpirovanosť rusínskej modernej hudby sa organizácia ZIRS v Bratislave rozhodla venovať novembrové stretnutie Rusínov a ich sympatizantov práve rusínskej populárnej hudbe. Pozvanými hosťami boli štyria protagonisti, ktorí muziku buď priamo skladajú, interpretujú, alebo majú blízko k hudobným textom – Marián Huňara zo Stakčínskej Roztoky, Jozef Keselica a Alexandra Keselicová zo Svidníka a Štefan Suchý zo Stakčína. Na stretnutí, kde nechýbali ani živo interpretované piesne, sme navyše pokrstili i novú básnickú zbierku Štefana Suchého – bola vydaná pred mesiacom v Prešove – pod názvom Nezábudka. Autor na stretnutí niektoré verše aj sám zadeklamoval.
(Fotoreportáž zo stretnutia nájdete vo fotogalérii na www.rusyn.sk)

Pohľad za oponu
Urobiť si obraz o rusínskej pop music nie je jednoduché. Zdrojov o nej a jej tvorcoch je málo. Aj preto vám prinášame nasledujúce rozhovory, ktoré vznikli po spomínanom večere a ktoré umožnia nazrieť pod pokrievku rusínskeho hudobného diania.

Kristián Huňara, podnikateľ, servisný technik, rusínsky aktivista, vysokoškolský študent (toho času s prerušeným štúdiom), hudobník a textár, v rozhovore pre RusínFórum:

Máš doma ocenenia z niekoľkých ročníkov rusínskeho festivalu Rusín Pop fest, vrátane posledného ročníka spred mesiaca v Medzilaborciach. Ako hudobník si už na východe Slovenska vošiel do povedomia. Prinajmenšom v určitých kruhoch. Odkedy sa vlastne zaoberáš hudbou?
Hrám asi od svojich siedmich rokov. Najprv som hral na bicie, potom to bola sólo gitara, bas gitara, postupne som priberal ďalšie nástroje, ako harmoniku, fúkaciu harmoniku, klávesy, trombón a začal som aj spievať.

Máš svoju kapelu?
Mal som, ale už nemám. Jej členovia odišli za prácou do Anglicka a Írska a teraz som čisto sám. Ale muzike sa naďalej venujem.

Píšeš si texty aj hudbu. Koho podľa teba oslovuje?
Predovšetkým mladých od 15 asi do 40 rokov. Veď pre nich ju aj robím. Ale bol by som rád, keby si moju hudbu vypočuli aj starší, takže robím ju aj pre nich – je to dobré ako vhľad, vcítenie do sveta mladých – čím žijú a čo prežívajú.

Aké témy rozvíjaš?
Nemám nejaké špeciálne témy, ale sú to námety, ako neprávosť a násilie moci voči bežným ľuďom, faloš ľudí a faloš kamarátstiev, drogy a drogové ohrozenie mládeže, psychika mladých a stavy, ktoré vedú k samovraždám. Ale na druhej strane mám veľa tém o Rusínoch a rusínstve, mám oslavné piesne o Rusínoch, našej kultúre, histórii a vôbec o všetkom, čo sa týka Rusínov.

Koľko je podľa tvojho názoru rusínskych kapiel, ktoré robia popovú či rockovú muziku?
Ak ich rátam v rámci Slovenska, poznám niekoľko kapiel či bandov, ktoré dokážu servírovať rusínsku muziku na úrovni. Sú to dve kapely v Snine, dve zo Svidníka, potom pán Bycko a jeho skupina z Medzilaboriec a ešte možno nejaké zo dve. Dokopy hádam okolo 5–6 kapiel, ktoré by sa mohli podieľať na propagácii rusínskej pop music aj v rámci celoslovenského fóra. Sú textami aj hudobne vyzretejšie a dokázali by fungovať.

Podarilo sa ti aj nahrať nejakú svoju tvorbu?
Mám pripravených veľa vecí. Zatiaľ som nenahral CD, iba jeden song – bolo to v štúdiu Aliho Kobielskeho vo Vranove. Mám aj singel s názvom Sám, urobil som ho s mojím bratom. Neskôr sme nahrali i dve kazety rusínskych kolied. A potom nastal útlm, lebo kapela sa mi rozišla a hudbu už robím iba sám. Zháňam peniaze, ale už tri roky to nemá nejaké ružové vyhliadky. Na svojich 18 piesní nemôžem zohnať ani korunu, ani cent. Sľúbili, odriekli, sľúbili, odriekli – asi tak to ide. U mňa nie je problém, ja mám všetky piesne aj hudbu pripravené, problém je len finančný, pritom nie je na ne potrebná ani veľká suma. Podal som si aj projekt na ministerstvo kultúry, ale neprešiel. Dôvod nepoznám.

Kristián, ty si nielen hudobník, ale okrem hudobných píšeš aj iné texty, v literárnej súťaži si získal viaceré ceny, takže umenie ti je blízke nielen v podobe hudby...
Je to tak. Nejaké básne som mal uverejnené a v literárnej súťaži ocenili moju poviedku a báseň. Inak aj rád maľujem a teraz som sa pustil do písania knihy. K mojim zámerom ešte patrí – zhudobniť námet z rusínskej histórie.

Jozef Keselica, učiteľ, publicista, rusínsky aktivista, propagátor Andyho Warhola, hudobník zvaný Keso, textár, skladateľ, v rozhovore pre RusínFórum:

Odkedy sa venuješ hudbe?
Pokiaľ si pamätám, bolo to niekedy v 80. rokoch počas štúdia na vysokej škole, keď som začal zhudobňovať Válkove básne – intímnu lyriku. Jeho verše sa na hudbu výborne hodia. Keď som urobil melódiu na prvú slohu, sedelo to aj na poslednú, všetko v jeho veršoch rytmicky pasovalo. Potom som zhudobňoval aj iné básne a skúšal som skladať a písať aj sám. V slovenčine, češtine, angličtine a potom aj v rusínčine.

Kedy si začal pomýšľať na hudbu s prípadnou kapelou?
Pred 10–15 rokmi sme urobili vo Svidníku prvý pokus o rusínsky rockový festival, bol však len jeden, lebo na ďalšie neboli peniažky. Na ňom som vystúpil so svojou piesňou Spinkaj malyj Andrijku. Bola venovaná môjmu vtedy maličkému synov. Potom prišiel podnet až po dlhšom čase, keď v roku 2006 začal Janko Kaliňák vo Svidníku organizovať Rus Pop fest. Ako som sa pripravoval na tento prvý ročník, urobil som si päť pesničiek na počítači, a kamarát mi navrhol, že možno by sme dali dokopy aj kapelu. Hovorím mu: Ak sa ti podarí ju dať dokopy, súhlasím, vystúpme, ale ak nie, pesničky si zaspievam sám. Nakoniec sa nám skutočne podarilo získať viacerých muzikantov. Boli to Miro Bartko alias DJ Mních, výborný bubeník Martin Gibej zvaný Matyque a náš manažér Daniel Brudňak zvaný Hassan. Zostavili sme kapelu s názvom ČUMzBAGERA THC. Mali sme obrovský úspech, čomu zodpovedali aj ocenenia. Získali sme ich najviac. S kapelou ČUMzBAGERA THC sme koncertovali ešte kde–kade, napríklad aj v Poľsku na 25. ročníku Lemkovskej vatry, čo je veľký lemkovský festival hudby v mestečku Ždynia.

Ty si však bol aj na ďalších ročníkoch Rus Pop Festu, druhom vo Svidníku a treťom teraz v Medzilaborciach...
Áno, aj na druhom sme boli, ale už v inej zostave. Získali sme síce ocenenia, len už to nemalo ten úspech. V Medzilaborciach som vystupoval už len ja ako autor a interprét. Bez kapely.

Koho podľa teba oslovuje tvoja hudba?
Hlavne mladých. Svedčí o tom to, že na webovej stránke www.holosy.sk bola pesnička od ČUMzBAGERA – Rusnak – striahnutá vyše dvetisíckrát možno aj tritisíckrát. Myslím, že to je rekord. Mám tam ešte aj ďalšiu pesničku Ullica.

Aké témy máš vo svojich piesňach?
Podľa mňa sú zo života, sú tam príbehy z ulice, o fantázii, o problémoch, ale určite nie o láske. Napríklad v piesni Holova spievam o svojej hlave, ktorá „zo mnou krutyt cilyj žyvot“. Ako je vidieť, v textoch mám veľa autobiografických prvkov.

Koľko je podľa tvojho odhadu rusínskych kapiel takéhoto typu?
Nie veľa, len tých pár, čo chodí na festivaly. Možno do desať. Keď sa začal v roku 2006 prvý festival Rus Pop Fest, podľa mňa sa vtedy začali písať dejiny rusínskej rockovej a popovej hudby. Jedno chcem zdôrazniť – aj Rusíni majú nárok na rock!

Máš niečo nahraté na nejaký nosič?
V profesionálnom štúdiu nič. Nahrávka, ktorú sme nahrali na prvom Rus Pop feste, šla na internet a bola odvysielaná viackrát aj v rádiu. Urobili sme jedno DVD z koncertu vo Svidníku, ide asi o hodinový záznam Svoje piesne si zatiaľ robím doma na kolene do šuflíka, pri hraní mi asistuje aj moja dcéra Saška a v minulosti sa zaangažoval aj môj syn. Možno raz bude príležitosť to všetko nahrať aj v štúdiu. Lebo je vidieť, že ľudia rusínsky rock chcú, keď si tie pesničky už toľkokrát stiahli z webu.

Zhovárala sa Táňa Rundesová