Rusínske školstvo bije na poplach
Rusínske základné školy (s vyučovacím jazykom slovensko–rusínskym) sú dodnes iba dve. Rusínčina sa ako voliteľný jazyk vyučuje len na šiestich základných školách a na jednom gymnáziu.
- Viete, že k základným právam občanov Európy patrí aj právo národnostných menšín učiť sa svoj menšinový jazyk? Toto právo im dáva medzinárodný dokument – Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín vznikol na podnet Rady Európy v roku 1998. K tomuto dohovoru sa v roku 2001 pripojila aj Slovenská republika. Čo neho vyplýva pre Rusínov, štvrtú najväčšiu národnosť na Slovensku? To, že štát jej musí vytvoriť podmienky aj na to, aby sa mohli oficiálne učiť rusínčinu a vzdelávať sa vo svojom materskom jazyku.
Realita podľa úradníkov
Pozrime sa teda, ako to vyzerá na Slovensku s rusínskym jazykom na školách a ako tento stav popisujú štátne orgány. Ako vo svojej odpovedi uvádza mediálny odbor ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, základné podmienky na zavedenie rusínskeho jazyka do škôl určila Koncepcia výchovy a vzdelávania rusínskej národnostnej menšiny prijatá ministerstvom v roku 1996. Od školského roku 1997/1998 sa vďaka tomu rusínčine prvýkrát otvorili školské brány. Odvtedy si školy mohli vybrať, či náš jazyk zavedú a koľko hodín.
Ako ďalej informuje ministerstvo, základné učebnice na výučbu rusínskeho jazyka a literatúry sa vydávajú od roku 1997 a v súčasnosti by mali byť dostupné pre všetky ročníky základných a stredných škôl. Okrem nich sa na zabezpečenie učiteľov rusínskeho jazyka v roku 1998 zriadil aj Ústav národnostných štúdií a cudzích jazykov s oddelením rusínskeho jazyka – v súčasnosti transformovaný na Ústav rusínskeho jazyka a kultúry ako súčasť Prešovskej univerzity. Rusínčinu možno absolvovať ako študijný program na Fakulte humanitných a prírodných vied, ako aj na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Ministerstvo je teda presvedčené, štát podmienky vytvoril, ale to, či sa právo na vzdelávanie v rusínskom materinskom jazyku dostane do praxe, závisí už od rozhodnutia rodičov detí. Inými slovami , podľa ministerských úradníkov štát už pre Rusínov urobil dosť.
Realita podľa Rusínov
Ale aký je stav v skutočnosti? Rusínske základné školy (s vyučovacím jazykom slovensko–rusínskym) sú dodnes iba dve: Základná a materská škola Čabiny a od septembra 2011 Základná a materská škola Bajerovce. Rusínčina sa ako voliteľný jazyk vyučuje len na šiestich základných školách (v Medzilaborciach, Radvani nad Laborcom, vo Svidníku, v Kalnej Roztoke, Šarišskom Štiavniku a Stakčíne) a na jednom gymnáziu (v Medzilaborciach – vo forme krúžku). V porovnaní s 24-tisíc Rusínmi narátanými v sčítaní ľudu v roku 2001 (novšie čísla zatiaľ nie sú) ide teda len o 167 žiakov.
Navyše obe rusínske školy majú budovy v havarijnom stave a zriaďovatelia majú problémy s ich dofinancovaním. Pomôcky na vyučovanie rusínskeho jazyka sa na Slovensku nedajú zadovážiť, neexistuje tu systém, ktorý by okrem učebníc zabezpečil učebné pomôcky – nápovedné obrázky, tematické nástenné tabule, interaktívne DVD a CD či iné príručky v rusínčine.
Podľa rusínskych organizácií, napríklad Združenia inteligencie Rusínov Slovenska, je stav rusínskeho školstva alarmujúci. Najväčší problém je nezabezpečenie spomínaného vyučovania aj na ďalších školách a takmer nulový prílev učiteľov v rusínskom jazyku. A to napriek tomu, že aj podľa expertov je možnosť zaviesť rusínčinu na každú školu v rusínsky hovoriacom regióne celkom reálna. Podobný názor vyjadrilo aj Metodicko-pedagogické centrum.
Napriek tomu, že za posledný rok ministerstvo školstva prejavilo väčšiu snahu pomôcť školám zavádzať menšinové jazyky v rámci voliteľných hodín, stav s rusínskym školstvom sa už roky takmer nehýbe. Zmene bránia nielen finančné dôvody, ale aj štátna byrokracia, zdĺhavosť administratívnych riešení a výhovorky ministerstva, že v minulosti od menšinových reprezentantov požiadavky nevzišli.
V súčasnosti Štátny pedagogický ústav konečne vypracoval nový návrh rámcových učebných plánov pre školy s vyučovaním menšinových jazykov (vrátane určenia personálnej náročnosti vyučovania a posúdenia mzdových koeficientov „učiteľov-jazykárov“). V marci – apríli sa má spripomienkovať so zástupcami národností a od 1. septembra tohto roka by vraj mohol začať platiť. Či okrem teórie prinesie aj dosahy do praxe, uvidíme.
Taňa Rundesová
Taňa Rundesová
Zdroj: www.cemerica.rusyn.sk
Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska svoji tonki susiďi:
-Kiď sja na tebe posmotryť čolovik, ta soj podumať, že tu mame holod....
-A kiď Parasko na tebe, ta može podumaty, že to ty vynuvata...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať