Rusínskeho macka chcel aj Malkovich

Trojica Rusínov ukázala, ako sa zachraňuje život na konci Európskej únie. Ich príbeh na festivale v Karlových Varoch očaril porotu a medvedík z ich erbu vyprovokoval zvedavosť slávneho Johna Malkovicha.

KARLOVE VARY, BRATISLAVA. Pred tromi rokmi utekali režisér Marko Škop, kameraman Ján Meliš a strihač Fero Krähenbiel do obchodu. Karlovarský festival im na poslednú chvíľu oznámil, že by mali byť na záverečnom ceremoniáli, a oni nemali vhodné oblečenie. V supermarkete si zohnali saká šité v Bangladéši, najlacnejšie a prvé, čo chytili do ruky. Že z nich trčali nitky, ich netrápilo, mysleli si, že to bude sako na jedno použitie. Ale nie. Bangladéšske saká bolo treba ešte raz vytiahnuť. Tento rok v Karlových Varoch súťažili s dokumentom Osadné - a vedenie festivalu im znovu zavolalo. „Ak budú takéto akcie pokračovať, asi si už dáme doma ušiť poriadne obleky," usmieval sa Ján Meliš.

V Osadnom sú fantastickí ľudia Film Osadné je príbehom starostu Ladislava Mikuláška, pravoslávneho kňaza Petra Soroku a rusínskeho aktivistu a humoristu Fedora Vica. Všetci traja veria, že drobnú obec na konci Slovenska ešte možno zachrániť, obnovujú v nej turistický ruch a ak na to nestačia sami, hľadajú pomoc v Bruseli.

Príchod do Európskeho parlamentu a rokovania s europoslancami sú veľkou skúsenosťou, a nielen pre nich. „Tušil som už pri festivalovej projekcii, že film dopadne dobre," hovorí Marko Škop. „Trikrát sa ozval potlesk, diváci sa smiali na správnych miestach a zamrzli tam, kde je príbeh hlbší a vážnejší. Potlesk na záver bol, myslím si, veľmi srdečný."

Po premietaní sa pri režisérovi s obdivom zastavili aj zostavovatelia programu festivalu v Sundance, ale on svoje myšlienky smeroval na východ. „Posielam veľký pozdrav do Osadného, pánovi starostovi, pravoslávnemu kňazovi aj Fedorovi Vicovi, sú to fantastickí ľudia. Bol by som veľmi rád, keby sa diváci nášho filmu raz do Osadného vybrali."

Rusíni tentoraz dôverovali
Keď sa tam prvýkrát so svojimi kolegami vybral on, pocítil, že majú z nakrúcania prirodzenú obavu. Pretože v ich regióne vznikol poľský dokument Absolut Warhola a v niektorých scénach boli Rusíni, bohužiaľ, zosmiešnení. Po tom, čo im Marko Škop ukázal na DVD Iné svety, sa však otvorili. „Vycítili, že Marko je pozorný a že ľuďom rozumie," hovorí strihač Fero Krähenbiel. „Vie sa pozerať, pozorovať a uvidieť, a potom presne a opatrne vyjadriť. Nejde mu o žiadne umelecké zázraky, formálne konštrukcie."

Film Osadné videli rusínski hrdinovia na domácich projekciách, na svetovej premiére v Karlových Varoch neboli. Škop, Meliš a Krähenbiel však kade mohli, tade chodili s modrými medvedíkmi a tým chceli povedať, že sú vlastne všetci spolu.
„Macík je symbol Rusínov, majú ho v erbe. Týchto plyšových modrých máme z Bruselu, v Európskom parlamente ich rozdávajú ako propagačný materiál," vysvetľuje Ján Meliš. „Od vedenia karlovarského festivalu sme sa dozvedeli, že na vyhlasovaní výsledkov zaujali Johna Malkovicha, chcel si od nás jedného vypýtať. Aj by sme mu ho boli ochotní dať - keby si s nami vymenil sako!"


Kino v Osadnom bude ešte treba postaviť
Z nakrúcania na východe Slovenska odchádzali Marko Škop, Ján Meliš a Fero Krähenbiel nabalení jedlom na cestu. Teraz tam niečo privezú oni – premietačku a filmové plátno.

BRATISLAVA. Kameraman a producent Ján Meliš zmeral vzdialenosť do Osadného. „Z môjho domu v Bratislave je to presne šesťsto kilometrov. V noci po diaľnici sa dá taká cesta prejsť za štyri a pol hodiny. V zime, v daždi a na snehu to však trvá aj deväť hodín.“ Cesty na východ boli krásne, vzťah medzi filmármi a domácimi Rusínmi sa pomaly zmenil na dôverné priateľstvo. Osadné sa otvorilo, ukázalo súkromie a prejavilo svoju náklonnosť. „Pani starostová nám nabaľovala jedlo na cestu, raz dokonca aj niekoľko kríkov, aby sme si ich zasadili v záhrade. A keď sme mali auto dlhšie otvorené a nakladali, zrazu spoza rohu vybehla iná pani a vravela, chlapci, vezmite si ešte vrecko orechov. Veľmi sme si ľudí v Osadnom obľúbili a veľmi sa snažili, aby sme ich nesklamali.“

Domáce projekcie dopadli veľmi dobre, hrdinovia filmu sa bavili, dokonca najviac sami na sebe. A to ešte nevedeli, aké sympatie si získajú u divákov na festivale v Karlových Varoch. Janko Meliš hovorí: „Ľudia za nami chodili a pýtali sa nás, ako to v Osadnom vyzerá. Ako sa im žije teraz? Čo sa zmenilo v ich rodine?“

Do našich kín sa film dostane začiatkom septembra, premietať sa začne v Bratislave. Je pripravených päť kópií, všetky budú otitulkované do slovenčiny. Niektoré z nich už budú možno v tom čase chodiť po ďalších festivaloch. Najväčšia slávnosť by však mala byť na východe, od 5. septembra sa bude filmový štáb presúvať po premiérach v Prešove, Osadnom, Snine, Humennom a Košiciach. Ján Meliš nevylučuje, že kiná budú plné. „Pravoslávny kňaz už teraz film propaguje, upozorňuje naň cez Facebook. Má veľa známych – určite sa na neho prídu pozrieť, a zavolajú aj ďalších svojich známych.“

Pokoj v Osadnom sa teda na chvíľu poriadne naruší, udalosťou bude už len úprava spoločenskej miestnosti. „Donesieme projektor, natiahneme plátno. Pretože tam nie je žiadne kino, len kultúrny dom. V Osadnom sa končí cesta, za ňou je už len hranica. Je to naozaj koniec Slovenska, a vlastne aj Európy.“

(kk)