Rusínsky buditeľ učil Čertižňanov štepiť stromy

Bol v nemilosti štátnej moci, dvakrát naňho chceli spáchať atentát.

HUMENNÉ. Adolf Ivanovič Dobriansky (1817 – 1901) stál na začiatku rusínskeho národného obrodenia v 19. storočí.

Na národného buditeľa, politika a kultúrneho dejateľa spomínali v trojdňovom spoločensko–kultúrnom a prednáškovom programe v Michalovciach, Humennom, Rudlove, Čertižnom a Medzilaborciach.

Hybný motor obrodenia

V Rudlove, rodisku Dobrianskeho, pripravili organizátori spomienkovú slávnosť, v Čertižnom, kde je pochovaný, odslúžili pri jeho hrobe panychídu.

V Humennom sa konala vedecká konferencia o jeho odkaze.

„Adolfa Dobrianskeho môžeme hodnotiť ako hybný motor pri obrodení Rusínov v 19. storočí. Mal dobrých spolupracovníkov - Alexandra Duchnoviča, Pavloviča, biskupa Gaganca, obklopil sa nimi a vytvoril prvú fázu rusínskeho obrodenia,“ hovorí gréckokatolícky kňaz Milan Jasik z farnosti v Oľke.

O Dobrianskom vydal monografiu.

Keď nastane čas

Už počas štúdií na vysokej škole a neskôr na základnej vojenskej službe v Martine sa zaujímal o život a dielo rusínskych buditeľov.

„Mal som prístup do knižnice Matice slovenskej. Našiel som mnoho informácií a dokumentov. Všetko som si odkladal a čakal na príhodný čas publikáciu vydať,“ hovorí otec Milan Jasik.

Čas nastal, lebo rok 2017 vyhlásili rusínske organizácie za Rok Adolfa Dobrianskeho. V tomto roku uplynulo 200 rokov od jeho narodenia.

Ľudia o Dobrianskom vedia málo

Monografia vyšla začiatkom marca. Do života ju uviedli na spomienkovej slávnosti Spolku svätého Jána Krstiteľa v Čertižnom.

„Knihu som napísal jednoduchým štýlom, aby aj obyčajný človek pochopil, kto bol Adolf Dobriansky. Vyhol som sa dôkladnému opisu historických súvislostí, zameral som sa na jeho život, dielo a pôsobenie. Naši ľudia vedia o ňom málo a záujem oň medzi nimi absentuje,“ hovorí otec Jasik.

Vysvetlenie, prečo je Dobriansky stále nedocenený, treba hľadať v politickej histórii našej krajiny

„Keď zomrel, médiá robili propagandu, že bol rusofil a nepriateľ Rakúsko–Uhorska. V časoch Československa bol na Rusínov vyvíjaný silný vplyv ukrajinizácie. Nechceli ho teda ani ukrajinofili. Niekoľko generácií o Dobrianskom ani len nepočulo. Rusíni by mali byť hrdí na svojho národného buditeľa, politika, kultúrneho a osvetového dejateľa,“ myslí si duchovný.

Zakladateľ Matice slovenskej

Pôsobenie Dobrianskeho bolo veľkým prínosom aj pre Slovákov a všetkých Slovanov.

„So slovenskými národnými buditeľmi Hurbanom, Radlinským, Daxnerom, Škultétym či Franciscim mal priateľské vzťahy a dobrú spoluprácu. V založení Matice slovenskej videl veľkú budúcnosť a stal sa jej zakladajúcim členom. Bol prvým predsedom Spolku sv. Jána Krstiteľa v Prešove, v roku 1866 stál pri založení spolku svätého Vasila Veľkého v Užhorode. Vyslovoval sa za myšlienku všeslovanského spojenectva, spolupracoval v Čechmi, Srbmi, Chorvátmi. Vybrali ho za čelného predstaviteľa zjednotenia všetkých Slovanov,“ hovorí Jasik.

Prenasledovanie, atentáty

Dobriansky prežil, povedané ústami súčasníka, dobrodružný život.

Bol v nemilosti štátnej moci, dvakrát naňho chceli spáchať atentát, internovali ho a zomrel ďaleko od domova.

„Skôr by som povedal, že to bol život vystavený nebezpečenstvu. Bol vzdelaný, mal politické ambície. Haličských Rusínov povzbudzoval k vytvoreniu Rusínskeho vojvodstva, presadzoval plán spojenia haličských a podkarpatských Rusínov. Toto všetko vyvolalo voči jeho osobe nepriateľský postoj, označili ho za nežiaducu osobu, persona non grata. Vždy mal za chrbtom žandárov. Štátna moc ho obviňovala z ruskej pánslavistickej propagandy,“ vysvetľuje otec Jasik.

Keď sa Dobriansky v roku 1868 sa prechádzal po uliciach Budína, niekto naňho vystrelil a len tesne minul.

V ohrození bola aj jeho rodina.

Keď bol v roku 1871 v Užhorode na zasadnutí Spolku sv. Vasila Veľkého, cítil nepriazeň štátnej aj cirkevnej vrchnosti. Šípil, že mu chcú čosi vyparatiť, ale s atentátom nepočítal.

Atentátnici poznali jeho koč, zaútočili naň a začali biť človeka vo vnútri. Až keď mu stiahli čiapku, zistili, že ide o Dobrianskeho syna Miroslava.

„Dočítal som sa, že taká bitka a rany mohli byť pre päťdesiatročného muža smrteľné. Mladý Miroslav sa zo zranení dostal, ale zanevrel na Rakúsko–Uhorsko a ušiel do Moskvy,“ dodáva.

Smrť v cudzine

Dobrianskeho na sklonku života internovali. Od roku 1887 žil vo Viedni a neskôr v Innsbrucku.

Mal zákaz opustiť mesto a kto ho chcel navštíviť, musel od úradov žiadať povolenie.

„Stretával sa tam so študentami slovanských národností, stal sa ich vodcom. Zomrel v náručí svojej manželky, ktorá pricestovala z Čertižného,“ dodáva.

Učil dedinčanov štepiť stromy

Obec Čertižné s priľahlým chotárom a lesom kúpil Dobriansky v roku 1863 za 25 000 zlatých. V obci sa zdržiaval najmä v rokoch 1869 – 1881.

U obyčajných ľudí rozvíjal národné povedomie, miestnej škole zabezpečil zdarma knihy a školské potreby, dal zriadiť veľkú knižnicu.

„Zaviedol železné pluhy, naučil ľudí lepšie obrábať pôdu, pestovať timotejku a ľadník. Nad obcou dal vysadiť nádherný ovocný sad a dedinčanom vysvetľoval, ako štepiť stromy, choval včely, plemenné býky kupoval až zo Švajčiarska,“ hovorí otec Jasik.

O Dobrianskom ešte nepovedal posledné slovo.

„Pustil by som sa do vedeckej štúdie. Určite sa mu ešte budem venovať,“ uzatvára.

JANA OTRIOVÁ

https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/20644737/rusinsky-buditel-ucil-certiznanov-stepit-stromy.html

Foto
Milan Jasik. S monografiou o Dobrianskom.
(Zdroj: Jana Otriová)