Rusínsky festival prilákal množstvo návštevníkov
Rusínsky festival v nedeľu vyvrcholil vo Svidníku vystúpením Kandráčovcov.
SVIDNÍK. Na pódiu amfiteátra sa od piatka predstavili folklórne súbory zo Slovenska, Poľska i Srbska. Nechýbali ani hudobníci, ktorí majú rusínsky pôvod.
"Účinkujúcich sme mali už tradične okolo tisíc. Počas víkendu vystupovali Rusíni z Poľska, Lemkovia. V sobotu vystupovali aj hostia Rusíni z nášho družobného mesta Vrbas zo Srbska, ktorí pred 265 rokmi odišli z nášho kraja do Srbska," uviedol organizátor festivalu Miloš Stronček.
Týždenný program festivalu začal výstavami, premietaním filmov o Rusínoch a besedami v kultúrnych stánkoch mesta. Súčasťou programu bol aj štvrtkový Festival viery, ktorý ponúkol duchovné témy a gospelové koncerty.
Účinkovali aj deti
Do programu zapojili i domáce kolektívy zo základných a materských škôl, aby takýmto spôsobom podľa Strončeka robili osvetu o Rusínoch.
"V piatok vystupovali žiaci materských a základných škôl zo Svidníka, ale aj z okolitých obcí. Dali sme možnosť kolektívom z Detského domova vo Svidníku a svidníckej Základnej umeleckej školy, aby vystúpili na pódiu," priblížil Stronček.
Ako ďalej uviedol, v sobotu sa na pódiu predstavila skupina Voľanka, spevácka skupina Rosa z Prešova, Východňarské Šarkanice, svidnícky folklórny súbor Makovica, profesionálny Poddukelský Umelecký Ľudový súbor Prešova, operný spevák Svidníčan Igor Kucer a ďalší účinkujúci.
Úspechom bolo počasie
Štvrtý ročník podujatia podľa Strončeka splnil očakávania organizátorov. Základom úspechu je podľa neho hlavne dobré počasie.
"Na rovnakú úroveň by som dal headlinerov, to znamená hviezdy programu. V piatok to bola Svidníčanka Kristína, ktorá sa po veľkom aplauze vrátila na javisko a zaspievala rusínsku pieseň ´Keď ša vydavala, zahradku kopala´. Marián Čekovský, ktorý od prvého slova po posledné rozprával po rusínsky, pozval na pódium deti s ktorými si zaspieval rusínsku pieseň A čija to chyža". Od účinkujúcich chceme, aby rozprávali po rusínsky. Má to vplyv hlavne na deti," dodal Stronček.
Do areálu amfiteátra podľa jeho slov dnes prišlo viac ako päťtisíc ľudí.
Zdroj:
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Muž hvaryť Marči.
-My teper už manžele, čas popovidty soj, tiko jes mala frajiriv...
-A ne budeš revnyvyj (žarlyty)?
-Ňi, ne budu, teper jes už lem moja...
-Semero (sim)...!
-Takže ja jem ten ščastlyvec - pid nomerom 7...
-Ňi...! Ty - četvertyj...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať