Rusínsky festival: S neúctou k svojmu rodu

 
Múdrosť hovorí: „Je riskantné hovoriť niekomu pravdu, keď on nie je na to pripravený“. Pravda však hovorí sama za seba, takže ten risk podstupujem.  Týka sa Rusínskeho festivalu, ktorého 6. ročník sa skončil iba pred pár dňami.

Aj keď nie som Rusín, koluje o mne, že „som najväčší Rusnak medzi Slovákmi“. Takto ma označujú preto, že od roku 1972 (teda plných 46 rokov nepretržite) som v priamom styku s Rusínmi v oblasti kultúry - ako výskumník tradičných zvykov a obyčají, piesní, hudby a tanca, ako programový pracovník (scenárista a režisér) a najmä ako metodik. Hlavne však preto, že v mnohých prípadoch (aj na poste krajského inšpektora kultúry Východoslovenského kraja) som s väčším nasadením a často ráznejšie obhajoval a presadzoval oprávnené záujmy, či požiadavky Rusínov, ako oni sami. Spolupracoval som  s vyše stovkou folklórnych kolektívov, pripravoval im prezentáciu na scénach divadiel a amfiteátrov. Stále viac a viac som spoznával kultúrne prejavy Rusínov a poskytovaním metodickej pomoci prispieval k dosahovaniu vyššej kvality. Som potešený, že si ma dodnes nesmierne vysoko vážia. Práve preto nie som spokojný, ako sú v súčasnosti zaznávané, nedostávajú dostatočný priestor na svoju prezentáciu - pretože im priestor zaberá „ktosi iný“. Najmarkantnejšie sa to prejavuje na Rusínskom festivale.

Od prvopočiatku sa festival propaguje slovami: „Rusínsky festival chce byť tým podujatím, ktoré naplní dlhoročnú túžbu a úsilie Rusínov na Slovensku samostatne sa prezentovať na celoštátnej úrovni, obohacujúc svojho návštevníka nielen o zvyky, kultúru a jazyk Rusínov. Jednou z nosných myšlienok  festivalu je snaha Rusínov ukázať, akí skutočne sú“.

Na internetovej stránke folklorista.sk, v príspevku zo 17. apríla 2015 od Bibiány Krpelanovej, čítame: „Milí priaznivci Rusínskeho festivalu, s radosťou Vám chceme oznámiť, že záštitu nad Festivalom kultúry Rusínov Slovenska prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. Aj táto podpora od hlavy štátu nás zaväzuje prezentovať rusínsku kultúru v čo najširšom rozmere“. Ako však napĺňajú organizátori Rusínskeho festivalu svoje záväzky a sľuby? Uveďme niekoľko skutočností: Počas doterajších 6-tich ročníkov boli podľa vyhlásení organizátorov festivalu hlavnými hviezdami LÚČNICA (2013), SĽUK (2014), ROMATHAN a KRISTÍNA (2015), KRISTÍNA a MARIÁN ČEKOVSKÝ (2016), BABIČKINY VNUCI, MARIÁN ČEKOVSKÝ a IMT Smile (2017), BABIČKINY VNUCI, KRISTÍNA, NO NAME a VAŠO PATEJDL (2018) - možno tvrdiť, že všetci títo sú vo svojom prejave reprezentantmi rusínskych zvykov, kultúry a jazyka? S určitosťou NIE! Ale - sú vyhlasované ako hviezdy festivalu!

Ako sa ukazuje, trend necitu k svojmu rodu sa čím ďalej, tým viac prehlbuje. Kým v roku 2013, pri jeho zrode, bola na festivale len jedna „hviezda“ - LÚČNICA (rusínska ???), v roku 2018 to boli už tri „hviezdy“ - KRISTÍNA, NO NAME a VAŠO PATEJDL (rusínske ???).

Rozporuplná bola na ostatnom 6. ročníku Rusínskeho festivalu skladba programov v nedeľu 27. mája 2018. V prvej časti  účinkovali kolektívy výlučne zo Svidníka, viac menej detské z materských a základných škôl, v  druhej a tretej časti dostali priestor iba hostia s dovezenými programami a ostatné rusínske kolektívy zo Slovenska sa - ako sa hovorí: „k slovu nedostali“.

O čom to svedčí? Rusínsky festival sa čím ďalej, tým viac odďaľuje od deklarovaných cieľov a hodnôt. Stáva sa z neho podujatie s charakterom, preferujúcim dovezenú kultúru, ktorá s rusínstvom nemá nič spoločné - iba to, že významnou mierou odčerpáva financie, určené na podporu kultúry Rusínov.

Toto sú neodškriepiteľné fakty. Kultúru Rusínov treba hľadať v najširšom rozmere tam, kde ona pramení, kde sú jej nositelia - folklórne skupiny, súbory, interpreti sólisti. Ale tie, ak sa aj na festival dostanú, musia sa uspokojiť s omrvinkou časopriestoru na svoju prezentáciu pred „hviezdami“. A toto je ten výrazný prejav neúcty k svojmu vlastnému rusínskemu rodu, na úkor iných. Rusínske kolektívy to tak cítia, ale žiaľbohu, mlčia. Dokedy?

Ladislav Bačinský