Rusínsky holosy spievajú rock and roll po rusínsky

18.05.2014

Dvadsaťpäť chlapov z piatich rusínskych okresov pred troma rokmi spojili paradoxne nezhody v predošlom speváckom telese. Šoféri, inžinieri, mechanici, technici, robotníci či krajčíri bez odborného hudobného vzdelania spájajú rusínsky folklór s popovou hudbou a hovoria si Rusínsky holosy. Chýr o nich už ďaleko prekročil rusínske humná a mediálnu slávu im prinieslo vystúpenie v televíznej speváckej súťaži.

Prvé cédečko pod názvom Čom my Rusiny... nedávno uviedli do života na domácej pôde pred humenským publikom. „Vznik telesa, paradoxne, podmienili nezhody v predošlom súbore. Vyčlenili sme sa, vyčistili. Fungujeme už tri roky,“ hovorí umelecký riaditeľ, dirigent i textár Kristián Huňara zo Stakčínskej Roztoky.

Medzi najstarším a najmladším je takmer 50 rokov
V súbore účinkuje 25 spevákov a hudobníkov. Najmladší je  21-ročný harmonikár Jakub Hromada, najstarší má 68 rokov.

Inžinieri, mechanici, technici, šoféri, krajčíri, strážnici, robotníci i dôchodcovia sú bez odborného hudobného vzdelania, a ako sami hovoria, spievajú hlavne pre radosť.

Pochádzajú z piatich okresov severovýchodného Slovenska – z Humenného, Sniny, Medzilaboriec, Stropkova a Svidníka. Schádzajú sa raz, dvakrát do týždňa na nácvik v Jasenove, kde ich prichýlil tamojší starosta.

Piesne z krajov, kde Rusíni žijú
Jadro poldruhahodinového repertoáru súboru tvoria rusínske piesne zo všetkých regiónov, kde Rusíni žijú - z Podkarpatskej Rusi, Poľska, rumunského Maramureša, Srbska až po Starú Ľubovňu.

„Vyhľadávam staré rusínske piesne. Tri mi zaspievala moja takmer deväťdesiatročná babička.  Tá ich pozná od svojej starej mamy. Aj ľudia z našej 'okolici' ma oslovujú a ponúkajú staré zabudnuté, vari dvestoročné piesne,“ hovorí Kristián Huňara, ktorý má v súbore na starosti hudbu, aranžmány piesní  aj ich textovanie.

„V kultúre som bol činný od útleho detstva, hral som, spieval, recitoval. V minulosti som mal vlastnú kapelu a myšlienka vytvoriť spevácky súbor driemala vo mne veľmi dlho,“ vysvetľuje.

Piesne, ktoré súbor spieva, sú spojením folklóru s popovou hudbou. Nebráni sa ani slovenským, českým a poľským piesňam. Chlapi si pokojne nasadia čierne okuliare a „dajú“ rock and roll s vtipným rusínskym textom.

Národná hrdosť
Titulná pieseň prvého CD nosiča Kristiána Huňaru Čom my Rusiny... je „obrodenecká“. Pred siedmimi rokmi bodovala na festivale vo Svidníku.

„Minule som išiel po Snine a počujem, ako mladému chlapcovi zazvonil mobil. Zvonením boli prvé takty mojej piesne. Veľmi ma potešilo, že oslovila aj mladých ľudí a že i toto je cesta, ako im pripomenúť vlastnú národnosť,“ hovorí Huňara, ktorého prebudenie patriotizmu k rusínskej národnosti podľa vlastných slov zasiahlo až v dospelom veku.

Holosy sú vlastne hlasy
V minulom roku absolvovali Rusínsky holosy 38 vystúpení. Chlapi prekročili rusínsky región a účinkovali aj v Košiciach, Sobranciach, vo Východnej, v Bratislave, v Poľsku, Srbsku či  Maďarsku. Na pracovnom stole im leží pozvánka od rodákov z amerického Pittsburghu.

Mediálnu slávu im prinieslo účinkovanie v televíznej speváckej súťaži.

„Vzbudili sme tam rozruch. Koučovia sa obávali, ako by zvládali ukočírovať dvadsať chlapov. Napokon sme do ďalšieho kola nenastúpili. Svoje zohrala aj finančná stránka a pracovná zaneprázdnenosť chlapov,“ približuje účinkovanie v X- Factore Huňara.

„Českej redaktorke som musel vysvetliť význam slova holosy. Nevedela, že v preklade sú to vlastne hlasy,“ uzatvára.

Súbor je stále otvorený
„Sme veľmi dobrá partia. Pre chlapov je náročné skĺbiť spev so živiteľskými povinnosťami. V tom je jediný problém. Srdce nám bije pre hudbu a spev, preto to ide,“ hovorí technický riaditeľ súboru Michal Choma.
Vyštudovaný inžinier v súbore aj spieva. Súbor je podľa jeho slov stále otvorený a ovládanie rusínčiny nie je podmienkou. „Pieseň zblíži každého,“ dodáva.

Druhý nosič je vraj už na obzore. Prvé cédečko uviedol do života Ján Pľuta kamienkami a šampanským. Na záver si so súborom zaspievali Mnohaja, blahaja lita aj poslucháči z obecenstva. Pravdaže, postojačky.
 
Jana Otriová


Zdroj:  http://humenne.korzar.sme.sk/c/7189764/rusinsky-holosy-spievaju-rock-and-roll-po-rusinsky.html

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Vasyľ na labirskim torhu.
-Pane, kvitky ne kupyte...?!
-Mi ne treba kvitok...
-Kupte žeňi, poraduje sja...
-Ne mam ženu, Paraska od ňa vtekla...
-Kupte, verne sja....!
-Ta, ne daj boh...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať