Ruské sedlo - ilúzia či realita?

Roky územia nikoho. Sem - tam turista, pamiatkar, rodák, ochranár. Dlho sme nevedeli, čo tento kúsok kamennej cesty skrýva. Budúcnost. Budúcnosť už nie pre tých, čo tu žili, ale pre tých, čo ostali v susedstve. Živoria a hľadajú nádej. A hľadajú ju už dlho. Pri cestách do Poľska zistili, že sa dá žiť nielen z kosenia či ťaženia dreva, ale aj z cestovného ruchu. A žiť na úrovni. Začali sa zaoberat myšlienkou znovusprejazdnenia tejto cesty. 

 

Ešte viac ich povzbudilo, keď pred deviatimi rokmi vyrástla krásna asfaltová cesta z poľskej strany na hranici končiaca v tráve. Zopár starostov a poslancov vtedajšieho zastupiteľstva VÚC presadilo myšlienku zamerania cesty na našej strane. Vo VÚC presadili spracovanie štúdie Rozvoj Polonín. A jej ústrednou myšlienkou bola cesta cez Ruské sedlo. Ich plány zabrzdila jedna tlačová konferencia v Snine, kde vtedajší primátor vyhlásil, že táto cesta nemá pre okres Snina žiaden význam. Vymenili sa poslanci, prišlo zabudnutie, občiansky hlas na púšti nedostal vodu, ale kôpku piesku na hlavu. Ale časy sa menia. Zasa idú volby, všetci ožili. Výjazdové rokovania vlády, uznesenie a nerobí sa nič. Tak iný variant. Vypracuje sa strategický plán MASKY. Pre budúcnosť. A vlajkovou loďou nášho plánu bude cesta cez Ruské sedlo. Tí istí regionálni politici, čo roky spali - ako sa sami v doprovode niektorých ľudí priznali, ani netušili, ako tá cesta vyzerá - dnes chodia, merajú, híkajú, chytajú eufóriu, že objavili malý zázrak pre región. A zobudil sa aj primátor. 

 

Náhodou ten istý, čo bol predtým proti. Dnes je preňho táto cesta životodarom. Dámy a páni, nemerajte. Je pomerané. Nesľubujte. Je nasľubované. Sadnite do auta a chodte do Bratislavy za svojimi nadriadenými na ministerstvo pôdohospodárstva a poriadne zabúchajte na dvere. Nech vedia, že tu na východe berieme my, naivní, uznesenia vlády ako vážny dokument. Tak nech ho splnia. Nehanbím sa za to, že som patril a patrím medzi tých, ktorí sú si istí, že iba výstavba cesty cez Ruské sedlo a píhochod poľských turistov spasí Uličskú dolinu a pomôže celému okresu. Ak bude potrebné, pomôžem. Ak to urobia bezo mňa, zatlieskam. Komukoľvek. Len už nesľubujte, robte. Je to posledná šanca. Nie pre vás. Pre ľudí. 

 

Ján Holinka, občan obce Ulič