Ruskí študenti v Mikovej opravovali cintoríny

Doma v Perme dohľadávajú mená vojakov, ktorí padli na slovenskom území.

HUMENNÉ/MIKOVÁ. Skupina desiatich vysokoškolských študentov z Permu v Ruskej federácii opravovala dva vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny v Mikovej v Stropkovskom okrese.

Na území dnešného Slovenska bojovalo a padlo pred vyše sto rokmi veľa vojakov z Uralskej oblasti.

Zaujímajú ich rodáci
Brigáda študentov z Permu na Urale v Mikovej je výsledkom niekoľkoročnej spolupráce Klubu vojakov Humenné a členov Permského vojenského historického klubu Vostočnyj Rubež (Východná hranica).

Podmienkou ruských študentov pod vedením Dmitrija Lobanova bolo prísť na miesta, kde sú preukázateľne pochovaní ruskí vojaci či dôstojníci.

„Vedel som o dvoch malých cintorínoch v Mikovej. Času nie je veľa, preto sme si vybrali práve tieto miesta,“ hovorí predseda Klubu vojakov Marian Kušnír.

„Centrom ich záujmu je 195. Trojicko-Sergijevský pluk, ktorý bojoval v týchto miestach v zostave XXIV. Armádneho zboru ruskej armády. Práve v ňom bojovali obyvatelia Permu a Permskej oblasti. Boje prebiehali od novembra 1914 do apríla - mája 1915. Počíta sa, že počas ofenzívy padlo od Bardejova po Sninu približne 50 000 vojakov,“ dodáva.

Dva cintoríny
Starostu Mikovej Dušana Džulu (Smer-SD) ponuka z Klubu vojakov na pomoc pri oprave dvoch vojnových cintorínov prekvapila i potešila. Úsilie študentov z Permu z ďalekého Uralu privítal.

„Obec nemá nazvyš finančné prostriedky na udržiavanie cintorínov. Ročne od ministerstva vnútra dostávame 150 eur na kosenie, udržiavacie práce či nákup vencov. Na žiadne veľké opravy to nestačí,“ hovorí.

Malý cintorín vojakov z oboch znepriatelených armád pochovaných v spoločnom hrobe sa nachádza na konci dediny.

„Študenti odstránili prehnitý drevený plot, vymenili centrálny drevený kríž a osadili nové kríže,“ informuje starosta.

Miesto posledného odpočinku tu našli piati ruskí a šiesti rakúsko-uhorskí dôstojníci a traja ruskí neznámi vojaci.

Na druhom cintoríne, ktorý leží v susedstve obecného, Uralci natreli už existujúce kríže a na centrálny umiestnili pamätnú tabuľu.

„Je na ňom pochovaných sedem vojakov, piati z rakúsko-uhorskej armády a dvaja neznámi ruskí vojaci. Tí majú na hroboch pravoslávne kríže,“ dodáva Džula.

Podľa Kušníra pozostatky vojakov po vojne žandári exhumovali, zniesli na cintoríny a pochovali.

„Máme k cintorínom plány z archívu. Informácie pochádzajú zo žandárskej stanice v Malej Poľane,“ dopĺňa.

Počas prác sa členovia klubu dozvedeli od miestnej obyvateľky o ďalšom zabudnutom cintoríne z prvej vojny, na ktorom by malo byť údajne pochovaných až 500 mužov.

Dohľadávajú mená padlých
Vedúci skupiny Dmitrij Lobanov zdôrazňuje, že myšlienka vytvoriť skupinu mládežníkov, ktorá by si na Slovensku prezrela miesta, kde v prvej a druhej svetovej vojne bojovali ruskí vojaci, sa zrodila vlani.

„V oboch vojnách sa mnohé vojenské útvary formovali práve z Permčanov. Niet rodiny, z ktorej by niekto niekde nebojoval, pravdaže, sú to už ich pradedovia,“ hovorí.

Študenti urobili kus práce už pred príchodom na Slovensko.

„Z archívov sme zostavili podrobný zoznam vojakov z novembra 1914, keď tu prebiehali intenzívne boje, ktorí tu zahynuli alebo boli nezvestní. Našou úlohou je urobiť webový portál pre tých, ktorí hľadajú svojich príbuzných, aby si mohli vyhľadať, kde a na ktorom cintoríne sú pochovaní. Verím, že na rok sa nám to podarí,“ dodáva Lobanov.

Najsilnejšie sú dojmy z krypty
Študenti okrem práce na cintorínoch absolvovali prijatie u primátora Humenného Miloša Merička (nez.), navštívili humenský vojenský cintorín, Duklu i kryptu v Osadnom. Práve tá zapôsobila na nich najsilnejšie.

„Z krypty mám dvojaké pocity. Na jednej strane je samotné miesto veľmi pekné, ale keď sme vošli dolu do krypty, bolo pre mňa strašné vidieť všetky tie kosti a lebky. Povedali nám, že sú tam zhromaždené pozostatky asi 1800 vojakov,“ hovorí Valerij Galkin (23).

Na Slovensko prišiel po prvýkrát.

„Pred rokmi počas prvej a neskôr druhej svetovej vojny prechádzali tadiaľto naše vojská. Je to daň pamiatke našim vojakom, ktorí tu bojovali. Preto sme chceli tieto miesta vidieť,“ dodáva.

Alisa Tronina (22) sa hlbokými dojmami z krypty netají.

„Keď si uvedomíme, že deväť metrov pod nami v jame sú kosti ľudí, ktorí zahynuli pred mnohými rokmi, aby sme my dnes mohli žiť, s ešte väčšou silou si uvedomujeme, že musíme byť ľuďmi schopnými navzájom sa dohovoriť,“ hovorí.

„Zvyčajne si neuvedomujeme, aké množstvá ľudí vo vojne zahynuli. Hovoríme o miliónoch. Takýto názorný spôsob dojmy umocňuje, núti si uvedomiť, aká strašná vec je vojna a aby sa niečo podobné neopakovalo,“ dodáva.

Spomienky na vojnu
Pani Anna Sopková (80) si cintorín vojakov z prvej svetovej vojny pamätá z detstva. Víta, že sa zo zarasteného a spustnutého miesta stalo dôstojné piestne miesto.

Na druhú svetovú vojnu si pamätá ako dieťa.
„Mala som šesť, sedem rokov. Pamätám si, ako pred náš dom dopadali bomby. Všade boli diery, jamy. Doteraz terén nie je rovný. Spomínam si, ako raz rovno pred dom dopadla letecká bomba a otec bol akurát vonku. Nestihol vojsť dovnútra, len sa prikryl hrubým kabátom, čo mal na sebe. Otcovi sa nič nestalo, len sa veľmi preľakol,“ spomína.

„V našom dvore mali Nemci kuchyňu a v dome bolo ubytované veliteľstvo. My sme bývali na pôjde. Keď mama dostala v októbri pôrodné bolesti, otec zišiel za veliteľom a snažil sa mu vysvetliť, čo sa deje. Mame uvoľnili jednu posteľ. Veliteľ chodil popred zatvorené dvere a keď počul plač môjho narodeného brata, zaklopal na dvere a opýtal sa otca: Soldat? Otec prisvedčil, že má syna. Mame dali pol litra pálenky na dezinfekciu po pôrode,“ dodáva.

Mnohí Mikovčania zachránili dobytok pred rekviráciou tak, že ho ukryli v neďalekých lesoch.

„Chodievala som s mamou dojiť kravy. Mame som pomáhala nosiť mlieko. Raz sa mi stalo, že som zakopla o natiahnuté drôty a všetko som vyliala. V lese sme nocovali počas bombardovania, nechceli sme odísť počas evakuácie. Mama bola vtedy ešte v druhom stave, mala som troch súrodencov, ja som bola najstaršia. Báli sme sa, že nebudeme vládať,“ dodáva pani Anna.

JANA OTRIOVÁ

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22251216/studenti-z-permu-v-mikovej-opravovali-cintoriny.html

Foto: 
Jana Otriová