Ruský dom v Prešove a jeho neutešená súčasnosť

 

V minulom roku 17. júna sme si pripomenuli pre nás významné jubileum – 85 rokov od zakúpenia a otvorenia svätostánku kultúry Rusínov – Ruského domu na vtedajšej Masarykovej, teraz Hlavnej ulici č. 62 v Prešove. Potrebu kúpiť, alebo vybudovať dom, ktorý by slúžil na kultúrne účely Rusínov na Slovensku, bol spojený s národným uvedomením po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky v roku 1918, ktorej súčasťou bola aj Podkarpatská Rus.

 

Predstavitelia rusínskej inteligencii a cirkevní dejatelia, ktorí si uvedomovali, akým potrebným pre všeobecný rozvoj nášho národa je kultúrny stánok, nakoniec svoj zámer zrealizovali v roku 1925 na základe národnej finančnej zbierky a tiež nemalej podpory amerických Rusínov. Tým, že naši národovci sa postarali o zakúpenie Ruského domu, spravili veľkú a záslužnú robotu pre upevňovania národnej identity Rusínov na Slovensku v podmienkach medzivojnového obdobia ako i do ďalšej budúcnosti. Rozvíjaním národnobuditeľských aktivít ukázali príklad hodný nasledovania pre  súčasnú generáciu a zanechali jej cenný dar, o ktorý sa však treba postarať tak, ako sa dobrý gazda má starať o svoj majetok, ktorý zdedil po predkoch.

 

Bolo by zdĺhavým spomenúť všetky udalosti, ktoré potom vplývali na činnosť Ruského domu,  hlavne Ruského klubu 1923, ktorý bol iniciátorom zakúpenia tohto kultúrneho stánku. Vieme, že v povojnovom období, po faktickej likvidácii Rusínov ako etnika ako aj gréckokatolíckej cirkvi, bola budova Ruského domu v držaní mesta a dlhší čas sídlil Okresný výbor, ako pobočka vtedajšieho Kultúrnho zväzu ukrajinských pracujúcich. Aj počas tohto obdobia však v týchto priestoroch bola vyvíjaná kultúrna a spoločenská činnosť, aj keď pod hlavičkou proukrajinskej organizácie. Až po roku 1989 sa Ruský klub-1923 hlásil o nástupníctvo k budove a treba povedať, že vtedajší primátor mesta Prešov dodržal slovo a po rozhodnutí prvostupňového súdu, teda bez odvolania na vyššiu súdnu inštitúcia súhlasil, aby sa Ruský dom vrátil pôvodnému majiteľovi.

 

Avšak nie nadlho, lebo na základe mnohých okolností a nakoniec i zámerných podvodov sa budova Ruského domu dostala do rúk niekoľkým ľuďom, ktorí nelegálnym spôsobom zmenili stanovy Ruského klubu (s použitím podpisov svojich členov z inej  prezenčnej listiny, ktorých terajší predseda následne vylúčil z členstva v Ruskom klube) a na základe týchto stanov previedli v roku 2006 celý majetok Ruského klubu-1923 do takto vzniknutej Nadácie. Ten zapísali do katastra mesta Prešov. Od toho času sa ťahá niekoľko súdnych sporov a v odvolacom konaní už bolo aj podanie  Trestného oznámenia viacerých signatárov. Zatiaľ je výsledok v nedohľadne a najhoršie na tom je to, že opäť, po istej nádeji, nie je Ruský dom prístupný širokej verejnosti a neslúži účelu na ktorý bol zakúpený, ale len pár chamtivým jednotlivcom. A ešte horšia je predstava, a sú už na to indície, že by sa mohla budova Ruského domu, teda akási národná kaplička Rusínov , dostať definitívne do úplne cudzích rúk stratiť sa nenávratne. 

FEDOR VICO