Rusnaci a jazŷkovŷj zakon

A je tu daľšŷj užasnŷj tromf našoho Ministerstva kultury SR, je na šviti vykonavacŷj predpis ku Zakonu o štatnŷm jazŷku !!!

Ministerstvo kulturŷ SR predložŷlo do medzirezortnoho pripomienkovoho konaňa Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku. Pri jich pripravi spolupracovalo s expertami vysokoho komisara OBSE pre oprosŷ národnostnŷch menšŷn. Vysokŷj komisar Knut Vollebaek vo svojim zaverečnŷm vyjadriňu ku spolupraci, poslanŷm v pismi ministrovi kulturŷ 26.11.2009 konštatuje, že navrh zasad vladŷ v joho sučasnej podobi predstavuje solidnŷj zaklad pre uplatňovaňa ustanoviňoch novelizovanoho jazŷkovoho zakona a pre dohľad nad dodržavaňom príslušnŷch povinnosťoch, jakŷ z ňoho vŷplŷvajut.
Zdast ša, že šŷtko je v najľipšŷm porjadku... Akurat Maďare furt štoska hučat...Našŷ rusynskŷ organizaciji na rozdil od maďarskŷch ne reagujut. Ne znam, či to je pozitivne, abo negativne. Bo ked si spomnu na reakciji dakotrŷch predstaviteľoch našŷch rusnackŷch organizacijoch na jazŷkovŷj zakon v medioch, nadobudam pocit, že to je i lipše, že ne reagujut.
 

Opros je asi takŷj, či to fakt ne mame s tŷm zakonom resp. s vŷkonavacŷm predpisom  problem, abo mame, abo Maďare sut takŷ glupŷ, že s nim majut probľem, abo je skutočni takŷj bezprobľemovŷj...
 
Po prečitaňu Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku t.j. navrhu vŷkonavacoho predpisu ku zakoni o štatnŷm jazŷku jem vŷbral jednu chuťovku, na jakej ša dast vkazaty jakŷj je tot vŷkonavacŷj predpis solidnŷj, užasnŷj, bezchŷbnŷj, bezprobľemovŷj, nediskriminačnŷj, zrozumiteľnŷj a hlavni zrobit porjadok na cilŷm Slovensku.
 
,,Občania, ktorí patria k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku pri ústnej komunikácii používať jazyk národnostnej menšiny na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine netvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ak pri takejto komunikácii nie je prítomná tretia osoba, ktorá nie je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny alebo ktorá je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny a neprejaví výslovný súhlas s ústnou komunikáciou v úradnom styku v jazyku národnostnej menšiny."
 
Po rozdrobiňu na dribnŷ, mi z toho vŷchodyt asi toto:
Občane maďarskej narodnosty možut v urjadnŷm styku v ustnej komunikaciji hvarity po maďarskŷ na cilŷm Slovensku, lem ked tam ne je dajaka treťa osoba. Pokľa bŷ tam dajaka treťa osoba bŷla, musit tota treťa osoba vyslovňi suhlasity s tŷm, že ša bude bišiduvalo po maďarskŷ.
 
Mame s tym problem abo ňi?
Treba si v peršŷm rjadi uvedomity, že zakon platŷt pre šŷtkŷch, bez ohľadu na narodnosť, t.z. že ne je šŷtŷj ľem na jednu narodnostnu menšinu, ale na šŷtkŷ narodnosty, jakŷ žŷjut na Slovensku.
 
Takže išti jeden priklad:
Vŷchodyme z toho, že i v seloch abo mistoch, okrem Labirce (pri sčitaňu ľudu, tu ša priholosilo ku rusyňskej narodnosty veci jak 20 % žŷteľoch okresu) , de bŷ malo bŷtŷ veci jak 20% Rusnakoch, no štatistickŷ tam nesut, na urjadoch ša bežni (i ked protizakonni) v urjadnŷm styku rozpravjat po rusnackŷ. Napriklad mista Stara Ľubovňa, Svidnyk, Bardyjov, či Snyna, sela Jakubjanŷ, Kamjunka, Beloveža, Zborov, Kružľova, Ladomirova, Uľič, Zboj...
 
Realita jaka nastane po schvaliňu vŷkonavacoho predpisu:
Napriklad ydu do Svidnyka na Socialnu poisťovňu došto vŷbavity. Pridu ku ,,vikenku=prepažki“ a koho na druhej strani nevidžu, moja sušida, s jakom furt rozpravjam po rusnackŷ. A teraz po jakŷm s ňom budu rozpravjal po rusnackŷ abo po slovenskŷ? No podľa vykonavacoho predpisu bŷ trebalo postupovaty asi tak: Vojdu do socialnej poisťovňi, vŷbavuje mňa spominana sušida, išti predtŷm jak sušidi dašto povju, ša pokukam, či tam dachto neje, ked neje ta možu ša jej kľudňi pozdravity po rusnackŷ a vybavovaty po rusnackŷ. Ale ked tam nahodou dachto tretij (okrim mene i sušidŷ) je, ta ša ho treba perše oprosity, či ša možeme rozpravjaty so sušidom po rusnackŷ, a až tak jej možu konečni pozdravity po rusnackŷ a začaty vybavovaty toto, s čim jem prišol (ľem, žebŷ jem nahodou nezabŷl, pri prošiňu vŷslovnŷch suhlasoch od tretich osoboch, čoho jem na totu poisťovňu vlastni prišol ... :-) ).
 
Prošu ša išti raz! Mame s tŷm probľem abo ňi? Majut z tŷm našŷ organizaciji probľem abo ňi? Zas budeme „do televizora“ hvarity že jak nam je dobri, a že šŷtok zakon o štatnŷm jazŷku je v porjadku a že nas ne diskriminuje?

 
Što je potrebne, žeby ša Rusnaci konečni prebrali?
 
-B-