Rusnáci zo Srbska navštívili Kurov

Kocúrčania vystúpili s bohatým celovečerným programom

Na prvú tohoročnú augustovú nedeľu Kurovčania tak skoro nezabudnú. V ten deň uprostred ich obce zastavil luxusný autobus s novosadskou poznávacou značkou, z ktorého vystúpilo 40 mladých dievčat a chlapcov v sprievode postarších mužov. Boli to členovia rusínskeho folklórneho súboru Žatva z obce Kocúr v srbskej Vojvodine, vracajúci sa z festivalu Lemkovská vatra na vyhnanstve v mestečku Michalov v západnom PoTsku a vedúci predstavitelia tohoto súboru.

Ich pôvodnou vlasťou sú rusínske lokality z východného Slovenska, Zakarpatskej Ukrajiny a južného Poľska (Lemkovština), z ktorých sa ich ďalekí predkovia presťahovali na pridunajskú Dolnú zem v polovici 18. storočia. Tam sa prisťahovalci z rôznych regiónov zjednotili na báze šarišsko-zemplínskeho nárečia, avšak dodnes si zachovali rusínsku národnú identitu. Po Ruskom Kerestúre je Kocúr druhou dedinou v bývalej Juhoslávii s najväčším zoskupením Rusínov.

Súbor Žatva má so súborom Kurovčan niekoľkoročnú družbu. V roku 2000 sa Kurovčania zúčastnili prestížneho medzi národného festivalu v ich obci Kocúrska žatva. Pred dvoma rokmi Kocúrčania pricestovali do Kurova a tohoročná ich návšteva Kurova bola už druhou v poradí.

"Nebola to iba zdvorilostná návšteva. V miestnom kultúrnom dome zaplnenom do posledného miesta Kocúrčania vystúpili s bohatým celovečerným programom, v ktorom predviedli autentické rusínske tance z Kocúra. V druhom bloku Kocúrčania ukázali temperamentné tance z ich pôvodnej domoviny - z nášho východného Slovenska (ktoré oni pomenovali Hornicou): karičky, čardáše a čapáše. V ďalšom bloku boli svadobné tance zo Zakarpatskej Ukrajiny a dvojhodinový koncert ukončili originálnymi zakarpatskými a bukovinskými kolomyjkami.ň

Po každom tanci nasledoval venček kocúrskych ľudových piesní, niekedy až doslovne totožných so slovenskými a rusínskymi piesňami z východného Slovenska: Milá moja premilena, Pred našima dvermi veľká močar, Dunaju, Dunaju, Napíšem ci pisemko, V zahradočki šalata, Daj nam Bože dobryj čas a iné. Všetky tieto piesne sa na východnom Slovensku spievajú dodnes, čo svedčí o ich starobylosti. U obecenstva najväčší úspech zožala pieseň Červená ruža trojaká. Pri jej opakovanom prevedení (vynútenom neutíchajúcimi potleskami obecenstva) sa ku speváčkam pripojila celá sala. Veľmi pôsobivé boli aj súčasne piesne Kocurčanov, zložené miestnymi skladateľmi: Huncúti Rusnaci, Kocúrska hymna (hudba a text Ľubomíra Zahorianskeho), Oči (text Melánie Kučmašovej, melódia Ireneja Timka) a iné.

Bol to nádherný koncert, za ktorý by sa nemuselo hanbiť ani profesionálne teleso. Každé číslo bolo dokonale vycibrené. Tance a piesne sprevádzal zmiešaný orchester. Tanečníci každý tanec predvádzali v krojoch príslušných regiónov. Kurovčania celkom zaslúžené každé číslo odmeňovali búrlivými potleskami.

Pre Kurovčanov tento koncert bol názornou ukážkou vlastenectva a lásky k odkazu predkov. Mnohí naši ľudia, keď sa v súčasnosti dostanú do cudzieho prostredia, napríklad, do neďalekého Bardejova, už po niekoľkých rokoch zabudnú svoju materinskú reč a hanbia sa za svoj rusínsky pôvod, kdežto Rusnáci z Kocúra, napriek tomu, že už 260 rokov žijú v cudzom prostredí, sa hrdo hlásia ku svojej rusínskej národnosti, zachovávajú si svoju kultúru a ako oko v hlave chránia si odkaz predkov, aby ho mohli odovzdať budúcim generáciám.

Kurovčania pripravili pre svojich hostí večeru a spoločenské posedenie pri muzike, ktoré bolo akoby pokračovaním koncertu. Piesne, tance a muzika trvali do neskorej noci a iba ďaleká cesta hostí prinútila obidve strany ukončiť toto krásne stretnutie.

Nebolo to posledné stretnutie Kuročanov s Kocúrčanmi. Ako prehlásila starostka obce Mária Špirková v závere koncertu, súbor Kurovčan už dostal pozvanie na budúcoročnú Kocúrsku žatvu a vedenie Kurovčana pozvalo kocúrsky súbor Žatva na oslavu svojich 40. narodenín, ktoré sa uskutočnia v jeseni budúceho toku. Družba pokračuje. A to je dobre.

Prof. Mikuláš Mušinka, DrSc.