RUSNACKY KARPATSKÝ FESTIVAL FeKaKu MÁ SRDCE A DUŠU (na správnom mieste)

Nezisková organizácia Rusínnske centrum n.o. (RC n.o.) zorganizovala nultý ročník Festivalu karpatskej kultúry FEKAKU, ktorý sa konal uplynulý víkend v lone prekrásnej prírody na hvezdárni v Roztokoch. Napriek skrátenému a zjednodušenému programu následkom rapídneho zníženia finančných prostriedkov začal tento festival veľmi dobre a sľubne.

Riaditeľ RC n.o. Daniel Brudňák plánoval veľkolepý festival, no kvôli finančnej kríze a nedostatku financií sa program festivalu zúžil a zjednodušil časovo aj programovo. No napriek tomu sa ukázalo, že FeKaKu má do budúcnosti potenciál, aby sa z tejto medzinárodnej kultúrnej akcie stal dôstojný a reprezentatívny sviatok mladej a mládežníckej rusínskej a karpatskej kultúry takmer v jej všetkých podobách. Gros programu patrilo samozrejme hudbe. Pôvodne bola naplánovaná aj folklórna časť festivalu, ktorej bol vyhradený celý jeden deň.

Bohužiaľ,vybuchol jeden z najdôležitejších sponzorov a tak sa folkór nekonal. Zato prívrženci rockovej muziky si prišli na svoje. Po privítaní prítomných a úvodnom slove Mgr. Jozefa Keselicu, predsedu správnej rady RC n.o. ako prvý vystúpil Laďo zo skladu, len tak sám z gitarou, ústnou harmonikou a tamburínou zabával prítomných cca polhodinku. Pre tých, ktorí nevedia o koho ide, doplním len jeho vlastnými slovami: „Som bratranec Miša Kaščáka a priniesol som vám tu pohodu a dúfam, že nie nehodu.“ Chvalabohu mal pravdu, žiadna nehoda sa nekonala a našťastie počas celého festivalu sa nestalo nič zlé, nespadol žiadny stan, palatka, namiot, či tent. Je dobre, že okrem jedného vyvrtnutia členku nebola potrebná zdravotnícka pomoc. Laďo hral trošku bez ladu a skladu, lebo za inštrumentálkou zahral dva religiózne songy. Černošské piesne, spirituály Glory, glory Allelu-iah a Oh, When the Saints go marching in boli spolu v jednej zmesi s českými polkami – hm, trochu divný mix. Ale ľudia človeka Laďa zobrali ako ľudovú zábavu na úvod podujatia. S vlastnými skladbami sa predstavil Kristián Huňara zo Stakčínskej Roztoky. Kristián sa preslávil s kapelou RASPUTIN a svoju údernou a textovo veľmi naliehavou a silnou skladbou Čom vy Rusyny. Jeho fanklub pod pódiom mu pomáhal a robil náladu. Huňara nedávno vydal CD Čom my Rusyny so svojimi rusínskymi piesňami, je to vlastne dvoj-cedéčko z jeho pôvodnými devätnástimi skladbami. Smršť prišla chvalabohu nie z neba ale z pódia – znovuzrodená ČUMzBAGERA thc. tam stála vo svojej plnej paráde, sile a zbroji. Dali len štyri klasické vypaľovačky, ale údajne to stálo za to. Niektorí mi tvrdia, že majú zimomriavky, keď ich počúvajú, čo teší všetkých členov, ktorí napriek občasným nezhodám stále fungujú ďalej a pozerajú sa s optimizmom do budúcnosti. Ak dobre počítam a pokiaľ sa nemýlim, tak toto bolo ich siedme vystúpenie. No, chlapci, bolo by naozaj fajn, keby sa začali nacvičovať nejaké nové songy, nemyslíte? Košičania JURIJ and The GaGarins to celkom slušne hnali k vrcholu večera. Ich hudba sa mi naozaj páčila a „rezala“ aj prítomnej mládeži, čo bolo evidentné z nespútanej pogovačky tesne pod pódiom. Záver dňa patril dvom poľským kapelám. AWARIAT NATO už svidníčania poznajú z námestia nášho mesta a tí, ktorí chodia do Ždyne na Lemkivsku vatru aj odtiaľ. Hrajú úžasne. Akordeón, ska, reggae a punk, všetko to nádherne sedí a v ich podaní dokonale ladí a ide dokopy. Bodkou bola ďalšia zahraničná kapela z blízkeho Poľska ADHD, ktorí boli takisto úžasní. Ich štýlom je punk. Okrem hudby priebežne prebiehalo premietanie filmov s rusínskou tematikou, Warholiáda Mgr. Jozefa Keselicu a na ďalšie ročníky FEKAKU plánujeme aj divadlo Čorna muka – Black flour.

FEKAKU je festival, ktrý pripravujú prevážne mladí ľudia pre všetkých ľudí dobrej vôle, ale hlavne pre mladých. Pre tých, ktorí majú radi prírodu, stanovanie pod širákom, nocovanie pod holým nebom, kukuricu pečenú priamo na ohni, guľáš varený v kotlíku, bongovanie a spievanie pri gitare až do neskorej noci, či vlastne – slastne – do skorého rána, dobrodružstvá a zážitky ako napr. medituješ, už takmer zaspávaš v horizontálnej polohe ničím neprikrytý, nevieš koľko (a ani nerieš koľko) je zopár hodín po polnoci, hreješ si nohy pri ohni, zrazu cítiš kvapky na nose a inde, staneš a stiahneš sa do vojenského zeleného stanu a ide sa ďalej, nič sa nestalo, všetko je v pohode, hoci sme v prírode. Veselo a kolektívna spoločná radosť až do rána. Je to o kamarátoch, partii, o blízkych ľuďoch, ktorí si rozumia a majú aspoň približne spoločné záujmy. Poďakovanie patrí Vladimírovi Protivňákovi, predsedovi Rusínskej obrody na Slovensku, sponzorovi Mironovi Krajkovičovi a generálnemu sponzorovi Martinovi Rusinovi. Festival FeKaku 2009 bol úspešný, tešíme sa o rok. VIVAT FEKAKU 2010!

Andrej Lešek