S DUŠANOM ZAVACKÝM O DŇOCH HABURY

 

Zo zákulisia i o lákadlách

 

Trinástka, magické, poverami opradené číslo, sa tento rok spája i so slávnostami^, ktoré sa už tradične začiatkom júla usporadúvajú v rusínskej obci Habura. Festival kultúry a i športu, ktorý do haburskej doliny láka čím ďalej viac a viac priaznivcov, vznikol vďaka iniciatíve dnes už bývalého starostu Mikuláša Juščíka^. Ten už vtedy, pred trinástimi rokmi, prezieravo oslovil s prosbou o pomoc pri organizovaní miestneho podnikateľa Dušana Zavackého, ktorý si nápad priniesť miestnym ľuďom „veľkú kultúru" vzal za svoj už od samého začiatku. Dnes, pôsobiac ako člen predstavenstva neskoršieho hlavného organizátora podujatia, Nadácie drevený kostolík Habura, má práve on značné slovo pri tvorbe programu i výbere podaných hostí. Ako teda bude vyzerať trinásty ročník slávností Dni Habury i ako to vyzerá v zákulisí podujatia nám prezradil v krátkom rozhovore.        

   

Ako sa vám podarilo rozvinúť „bežné obecné slávnosti" do podujatia, ktorého sa ochotne zúčastňujú i zvučné mená slovenského a českého šoubiznisu?

Prichádzalo to akosi prirodzene. S ďalšími a ďalšími ročníkmi nám pribúdali nové skúsenosti a každý ďalší ročník sme chceli urobiť lepší, ako ten predchádzajúci. Po založení nadácie máme to šťastie, že sa členmi jej správnej rady stali výnimoční ľudia. Bez ich podpory by sa festival nebol mohol rozvinúť do dnešných rozmerov. Ich zanietenosť pre vec začala pri obyčajnej návšteve obce, kde sa im veľmi zapáčilo a rozhodli sa jej pomáhať. Konkrétne je to napríklad Imrich Bereš, človek, ktorý je folklóru mimoriadne naklonený, navyše má rád Rusínov. Vnáša do festivalu nové myšlienky, občas zasiahne i do dramaturgie, keďže má skúsenosti s organizovaním kultúrnych podujatí. Za konečnú podobu festivalu a spokojnosť všetkých zúčastnených - účinkujúcich, hostí a divákov - vďačíme celoročnej práci Daniely Palaščákovej z Nadácie drevený kostolík Habura.

 

Ako sa súčasťou podujatia stala Jiřína Bohdalová?

S Jiřínou ma už pred viacerými rokmi zoznámil dlhoročný priateľ Ľuboš Focko, pochádzajúci zo Sniny, ktorý prežil väčšinu svojho života v Prahe, je úspešný podnikateľ a filantrop a je tiež člen predstavenstva nadácie. Už pri našom prvom stretnutí sme si s Jiřínou padli do oka, do Habury chodí veľmi rada. Krstnou mamou festivalu je štyri roky a dnes je už i čestnou občiankou Habury.

 

Ako je to s financovaním? Organizujete podujatie, na ktoré nevyberáte vstupné...

Sme radi, že sa stále dajú osloviť firmy, ktoré festival podporia, pretože z pomoci štátu sme sklamaní. Sme sklamaní, že nepodporuje takéto podujatie s tradíciou. Podľa môjho názoru by štátu malo záležať na tom, aby si mladí ľudia vybudovali k folklóru vzťah, aby sa ho naučili podporovať a udržať. Ale zdá sa mi, že na ceste z Bratislavy sem, na východ dochádza k obrovskej devalvácii peňazí. Každý si chce pre seba uchmatnúť kúsok z koláča. Z uvoľnených peňazí sa na skutočnú kultúru dostane mizivé percento. A najhoršie na tom je, že ani lokálne organizácie sa nevedia dohodnúť. Vrátane Rusínskej obrody... Festival teda vlastne celých 13 rokov funguje len zo sponzorských peňazí. A máme šťastie, pretože každý, kto sa raz festivalu zúčastní, nemá problém ho v budúcnosti podporiť.

 

Čo je, podľa vás, najväčším lákadlom tohto ročníka a čím bude iný ako ostatné?

Každý ročník je iný. A ako som už spomínal, vždy veríme, že každý ďalší ročník bude lepší ako ten posledný. Tento rok sme ale podujatie po prvý raz rozšírili o deň, takže sa slávnosti začnú už v piatok, a nie až v sobotu, ako tomu bolo po iné roky. A najväčším lákadlom? Možno Marián Čekovský s Michalom Hudákom, Marcel Forgáč, Berky Mrenica, Žobráci, PUĽS. V piatok budú na festivale vystupovať a-ternatívnejšie kapely z Bieloruska, z Čiech i zo Slovenska. Snažili sme sa pripraviť program, ktorý bude lákavý pre mladých i tých skôr narodených. Pre všetkých, ktorí milujú folklór a chcú sa zabaviť. A oddýchnuť si v krásnej dedine Habura, nad ktorou bdie knieža Laborec.

 

Piatok je ale spojený aj s čímsi iným ako „len s kultúrou"...

Áno. Stretnú sa tu účastníci podujatia Noc pod Duklou z 8. mája. Mnohí z nich sa zúčastnia pochodu Dukla-Habura a po ich privítaní v obci bude odhalená pamätná tabuľa všetkým Haburčanom, ktorí v druhej svetovej vojne bojovali. Bolo ich spolu neuveriteľných osemdesiatsedem. Dnes sú už len dvaja z nich žijúci - plukovník Rjabik, ktorý bol za Slovenského štátu odsúdený na trest smrti, pretože sa na bieloruskom fronte zapojil do partizánskeho boja a pani Bergerová, členka partizánskej brigády Čapajev, ktorá sa neskôr pridala k Svobodovej armáde a išla s ňou až do Prahy. T keď sú obaja už veľmi vysokého veku, bude našou snahou, aby sa odhalenia pomníka zúčastnili osobne. Účastníci pochodu, ktorý spolu s našou nadáciou organizuje aj Michal Iľkanin, budú pod sochou Laborca i bivakovať tak, ako kedysi partizáni. V noci tu bude zapálená veľká vatra a na amfiteátri sa uskutoční multikultúrny koncert pre mladých. Veľmi sa tešíme, že nás v piatok navštívi pravnuk generála Ludvíka Svobodu, ktorý až dosiaľ nevedel, že ho s Haburou čosi spája. Ludvík Svoboda je totiž čestným občanom Habury a v Habure mal aj rodinné väzby. Navyše, mnohí z miestnych, ktorí sa zúčastnili bojov druhej svetovej vojny, bojovali pod jeho velením, ba dokonca i priamo v jeho štábe. Pravnuk, Miroslav Klusák, sa až teraz dozvedá, ako si my tu na východe jeho deda vážime. Je z toho nadšený. Na podujatí sa stretne i s krstným dieťaťom svojho pradeda, ktorý žije v Prešove. Myslím, že to bude veľmi emotívne.

 

Ďakujem za rozhovor a dovidenia na mieste

 

Jana Ďurašková