S fašistami sa nehlasuje, ale štátny prevrat sa s nimi robí

O dvojakom metri, ktorým sa netreba nechať zahnať do kúta.

Po ukončení rozpravy k návrhu kotlebovcov na prijatie zákona, ktorý zlepšuje ochranu nenarodeného ľudského života, predbežne utíchli heslá liberálnych médií typu „S fašistami sa nehlasuje“, ale samozrejme sa vrátia na titulné stránky na júnovej schôdzi parlamentu, keď sa o návrhu bude hlasovať. Tieto médiá majú až zarážajúci dvojaký meter.

Ako to bolo s extrémistami na Ukrajine
Spomeňme si na nedávne udalosti ukrajinskej politiky. Keď sa v roku 2012 dostala vo voľbách strana Svoboda s lídrom Olehom Tiahnybokom do ukrajinského parlamentu, Európsky parlament vydal varovnú rezolúciu, v ktorej označil stranu Svoboda za rasistickú, antisemitskú a xenofóbnu. Tiež vyzval demokratické ukrajinské politické strany, aby sa so Svobodou nespájali do vládnej koalície.

Európsky parlament v roku 2012 označil ukrajinskú stranu Svoboda za rasistickú, antisemitskú a xenofóbnu a vyzval demokratické strany, aby sa s ňou nespájali do vládnej koalície. Po Majdane ju podporovali všetci. Zdieľať
Neprešli ani dva roky a po udalostiach na Majdane po zvrhnutí Janukovyčovej vlády vo februári 2014 sa strana Svoboda stala riadnou vládnou koaličnou politickou stranou. Koalíciu tvorili Svoboda, Jaceňjukova „Baťkivčina“ a „Udar“ Vitalija Klička. Svoboda mala vo vláde štyri kreslá vrátane rezortu obrany. Okrem toho mala aj generálneho prokurátora.

Neformálnou, ale významnou súčasťou síl, ktoré uskutočnili Majdan, bol Pravý sektor Dmytra Jaroša, zoskupenie ešte radikálnejšie ako Svoboda. Prívrženci Pravého sektora boli bojovou zložkou Majdanu. Obe tieto zoskupenia sú vyjadrením západoukrajinského nacionalizmu a sú ideovými nástupcami predvojnovej a vojnovej OUN-UPA Stepana Banderu.

Aktivity Pravého sektora sa premietli i do tragédie v Odese v máji 2014, keď prívrženci „Majdanu“ upálili v Dome odborov vyše štyridsať prívržencov „Antimajdanu“. K riadnemu vyšetreniu a odsúdeniu páchateľov nedošlo.

Európa novú vládu bez problémov prijala, s lídrami koalície vrátane Tiahnyboka sa stretol popredný republikánsky senátor John McCain. Vládu podporili americké a európske liberálne médiá.

A samozrejme, že vývoj bez problémov prijali a podporovali i slovenské liberálne médiá.

Kotlebovci a ukrajinskí extrémisti
Ak sa používa označenie fašisti v prípade kotlebovcov, potom ako sa možno tomu vyhnúť pri zaradení ukrajinských extrémistov? Kotlebovci sú spájaní s obhajobou režimu vojnovej Slovenskej republiky. Na Ukrajine extrémisti formulujú svoje názory na minulosť podstatne otvorenejšie a razantnejšie ako kotlebovci na Slovensku  Na Ukrajine je vojnová Organizácia ukrajinských nacionalistov OUN a jej vojenské krídlo UPA de facto rehabilitovaná, hoci UPA má na svedomí povraždenie 50 000 až 100 000 Poliakov. Na tej rehabilitácii sa dokonca podieľa i mainstreamová ukrajinská politika. Veliteľovi UPA generálovi Romanovi Šuchevičovi (1907 – 1950) udelil posmrtne titul „Hrdina Ukrajiny“ prezident Juščenko v roku 2007.

Slovenské médiá a Majdan
Slovenské liberálne médiá vždy buď prítomnosť extrémistov na Majdane popierali a označovali ho za ruskú či proruskú propagandu, alebo ju zľahčovali a vo svojich výstupoch sa ju snažili vykresliť ako bezvýznamnú. Ironicky by sme mohli poznamenať, že túto proruskú propagandu odštartoval Európsky parlament už dva roky pred Majdanom, keď varoval pred stranou Svoboda.

Zvláštne pôsobilo, keď médiá zdôrazňovali, že v ďalších parlamentných voľbách Svoboda a Pravý sektor neuspeli (hoci niekoľkých poslancov majú), takže vlastne bolo všetko v poriadku. Ako keby ozbrojený prevrat či masakra v Odese boli iba nejaké detaily.

Naše médiá tiež podporovali rôzne politické iniciatívy za vyzbrojenie Ukrajiny, ktoré sa objavovali v Európe a ktoré hlásali, že sme vo vojne s Ruskom. Zamlčané, ale z kontextu zrejmé potom bolo, že ukrajinské prápory ako „Azov“ či „Ajdar“, v ktorých bojuje veľa extrémistov, sú na tej istej strane ako Slovensko a že sú to naši bojoví pobratimovia.

Skúsme si predstaviť, ako sa na dnešné rozhodovanie budú pozerať budúce generácie, keď sa už skončí historická epocha barbarstva legálneho ničenia nenarodených životov (a ona sa raz skončí). Zdieľať
Toto všetko naše médiá podporovali. A kresťania nesmú hlasovať proti ničeniu nenarodených detičiek, lebo je to návrh kotlebovcov.

Toto je postoj liberálnych médií. S fašistami sa vraj nehlasuje, ale štátny prevrat sa s nimi robiť môže a má.  

Čo by mohli pro-life ľudia povedať
Treba uznať, že na niektorých kresťanov tento mediálny tlak pôsobí. Nepochybne sú pro-life, ale domnievam sa, že sa nechali zahnať tak trochu do kúta. Skúsme si predstaviť, ako sa na dnešné rozhodovanie budú pozerať budúce generácie, keď sa už skončí historická epocha barbarstva legálneho ničenia nenarodených životov (a ona sa raz skončí). Dozvedia sa, že niektorí úprimní proliferi nepodporili návrh na zlepšenie situácie, lebo ho predložili akísi kotlebovci, o ktorých už nikto nebude vedieť, čo boli zač. Nebudú tomu rozumieť, zatiaľ čo postoj tých, ktorí návrh podporovali, bude zrozumiteľný aj po rokoch.

Pro-life ľudia by dnes mohli svojim mediálnym kritikom povedať napríklad toto: „Nebojte sa. Nejdeme s kotlebovcami robiť štátny prevrat. Ani s nimi nejdeme vytvoriť vládu. Pretože vieme, v čom je ich politika neprijateľná. Budeme hlasovať za ich návrh na lepšiu ochranu nenarodených, lebo to je to dôležitejšie. A čudujeme sa, že vzhľadom na to, čo všetko ste nedávno ospravedlňovali a podporovali v susednom štáte, nám to vyčítate práve vy.“

S fašistami sa nehlasuje, ale štátny prevrat sa s nimi robí
Bývalý líder radikálneho hnutia Pravý sektor, v súčasnosti poradca ukrajinského ministra obrany Dmytro Jaroš. Snímka zo 4. apríla 2014. Foto: TASR/AP

Vladimír Palko
Bývalý minister vnútra, autor kníh Boj o moc a tajná služba a Levy prichádzajú.

Zdroj:
https://www.postoj.sk/33709/s-fasistami-sa-nehlasuje-ale-statny-prevrat-sa-s-nimi-robi