S fotografiami drevených kostolíkov Dionýza Dugasa sa zoznámili aj Parížania

Ingrid TIMKOVÁ

Prešov - V Krajskom múzeu v Prešove otvorili výstavu Stavebné majstrovstvo drevených sakrálnych stavieb vo fotografii Dionýza Dugasa a poézie Emílie Husárovej. Súčasťou tejto výstavy je aj výstava miniatúrnych stavieb slovenských dreveníc z tvorby Gabriela Gombára.

Opýtali sme sa Emílie Husárovej, ako vznikla myšlienka urobiť výstavu fotografií s poéziou.

"Sú to fotografie drevených kostolíkov. Kostolíky sú priestory, kde človek potrebuje reflektovať seba, svoj život. Prosto sú to priestory, kde sa treba zastaviť. Moja poézia je poézia meditatívna, je to poézia - filozofia. Keďže sme poznali s autorom fotografií svoje veci - ja jeho fotografie a on moju poéziu, tak už to bol iba krôčik k tomu, aby sme si povedali, že jedno médium podporí to druhé." Autorka poézie už podobnú výstavu prezentovala vo výstavných priestoroch Národnej rady SR v Bratislave.

Autor miniatúrnych stavieb slovenských dreveníc Gabriel Gombár hovorí: "Miniatúrne stavby sú vyrobené klasicky, tak ako stavalo kedysi - z drevených hranolčekov. Sú skladané jeden do druhého, čiže klasická stavba dreveníc." Autora práca s drevom ma veľmi baví: "Tak som si povedal, že skúsim postaviť nejakú miniatúrnu drevenicu. Potom to už išlo od jednej k druhej a tak je to do dnes. Keď mám voľný čas venujem sa stavbe týchto dreveníc."

Návštevníčku múzea Dagmar Miklušovú z Prešova výstava zaujala. "Milka Husárová je moja teta a kamarátka. Veľmi si ju vážim pre jej poéziu. Dionýza Dugasa tiež pre jeho krásne fotografie," uviedla.

Dionýz Dugas vo svojom príhovore povedal, že "v osemdesiatych rokoch som robil svoju druhú knihu, ktorá sa volala Východné Karpaty. Pochodil som v tej dobe tieto kostolíky, ktoré už v tom období boli národné kultúrne pamiatky. Vtedy som sa do nich zapozeral a dá sa povedať, že som sa do nich fotograficky zaľúbil".

Toto podmienilo autora k tomu, že sa týmto kostolíkom začal venovať. Neskôr o nich vydal knihu, ktorá sa volala Perly ľudovej architektúry.

Na našu otázku, či mal nejaké problémy s fotením kostolíkov, uviedol, že áno. "Veľkým problémom pri fotení týchto kostolíkov je to, že okolo nich rastú vysoké stromy. Kostolík je tak skrytý, je v tieni stromov a je ťažké ho fotiť. V zimných podmienkach, keď stromy nezavadzajú, sa dajú vytvoriť veľmi zaujímavé obrazy. Dokonca by som povedal, že kostolíkom zimná atmosféra veľmi svedčí."

Časť tejto jeho výstavy bola v priestoroch Krajského múzea v Prešove prezentovaná už v roku 2000. O pol roka Dugasa vyzval Slovenský inštitút v Paríži, aby mu ju zaslal. "Výstava bola rok a pol prezentovaná na rôznych miestach v Paríži," dodal autor.