S hercom, spevákom, učiteľom i študentom Ladislavom Ladomirjakom

PREŠOV/HUMENNÉ. Ladislav Ladomirjak ml. odišiel po ukončení konzervatória v Žiline, kde sa venoval hre na gitaru, do Banskej Bystrice okúsiť Akadémiu umenia a jej odbor herectvo, ktorý aj úspešne ukončil. Svoje umenie najprv ukázovalv študentskom divadle, neskôr začal pôsobiť v Prešove. Momentále je hercom Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD), popritom učí hru na gitare na Súkromnej základnej umeleckej  škole DAMA v Prešove.

Čo ťa viedlo k tomu, aby si šiel študovať herectvo?

Spolužiaci na strednej škole mi povedali, že som taký expert, z ktorého bude herec (smiech). Vraveli mi, že ma to bude baviť, tak som to zo srandy skúsil. Podarilo sa.

Ako si sa dostal k DAD-u?

Na škole som sa stretol s Ľubomírom Mindošom, ktorý ešte stále pôsobí v Divadle Alexandra Duchnoviča. Bol to jeden z mojich ročníkových vedúcich spolu s Evou Večerovou. V druhom ročníku sme prišli na to, že sme obidvaja Rusnáci (smiech). Stalo sa tak v Zboji, keď tam bolo divadlo so zájazdom. Keď sme sa tam stretli, náš rozhovor vyzeral asi takto: Vy tu čo robíte? - Ja tu bývam. A vy tu čo robíte? - Ja tu hrám (smiech). Bolo to niekedy v septembri, keď som nastupoval do druhého ročníka. Potykali sme si a hneď sa ma spýtal, či by som nechcel ísť hrať do DAD-u. Povedal som mu, že je to ešte skoro, že sa necítim byť hercom, pretože sa to ešte len učím. Tak sme sa dohodli, že po bakalárovi to možno skúsim. Išiel som teda na konkurz, na základe ktorého ma prijali.

Ako si začínal?

Práve keď som nastúpil, začala sa nacvičovať ukrajinská hra, ktorá sa u nás robí raz ročne. Hneď ma teda postavili do hlavnej úlohy. Ja som v tom čase ale vôbec nevedel po ukrajinsky, čo som sa im snažil aj vysvetliť. Oni na mňa, "že sa naučíš". Čítal som teda texty, oni mi vysvetlili, čo čítam a potom som to zahral (smiech). Inscenácia mala názov Tiene zabudnutých predkov. U nás je to tak, že ak niektorý z hercov nemôže, tak zaňho zaskakujeme. Keďže som bol mladý, dostával som túto príležitosť pravidelne (smiech). Potom som bol zaradený asi v každej hre, ktorá sa nacháďza v repertoári divadla. Premiér mám za sebou zhruba deväť. Najnovšie stvárňujem postavu Lizavety Platonovny (ide o predstavenie, kde muži stvárňujú ženy a ženy zase mužov, pozn. red.) v hre Fantázia.

Pôsobíš na divadelných doskách aj niekde inde?

Fungoval som ešte v Prešovskom národnom divadle, kde som mal možnosť hrať aj s hercami z Martina. Pre televíziu Markíza som natáčal dva diely Rodinných prípadov, v Rádiu Regina som mal možnosť pre Rusínske vysielanie zložiť aj pieseň, ktorú som tam rovno nahral. Išlo o spev a gitarku. Spolupracujem s kendickým Divadlom Etudy, zahral som si už aj s Babadlom.

S Divadlom Etudy máš za sebou úspešný projekt. O čo ide?

Ide o predstavenie Štúrovci. Je to pôvodné hudobno-divadelné predstavenie, ktoré premiérovalo pred pár rokmi v Martine. Zmenili sme niekoľko vecí. Pôvodná inscenácia je trošku dlhšia a naše piesne sú v trochu iných aranžmách. Na celej inscenácii sme sa podieľali ako kolektív. Je nás tam spolu približne jedenásť. Mne pripadla úloha Ľudovíta Štúra. Na začiatku sme sa smiali, že si nechám narásť bradu, ale potom z toho zišlo, keďže mne to zarastanie ešte veľmi nejde (smiech). Hrať sme začali koncom leta. Venovali sme sa hlavne hudbe, ale kvalita tej dramatickej časti tým neutrpela. Je možné z toho urobiť aj samostatný koncert, keďže tá hudobná zložka je zastúpená vo výraznej miere. Prvýkrát sme to verejnosti ako koncert predstavili pred tromi týždňami v živom vysielaní Umpax studio.

Mám taký malý „bonz". Čo robil v Zboji Gapa?

Jaaaaj. Môj otec mal nápad, aby sme spravili nejakú žúrku. Tak som zavolal Gapu, že bude srandu. Prišiel, spravili sme spomínanú žúrku a odvtedy tam veľmi rád chodí (smiech).

Aké sú tvoje plány do budúcna?

Mám pocit, že odkedy som v DAD-e , akoby som nastúpil do ďalšej školy a učiteľmi sú moji kolegovia. Sú tam totiž herci, ktorí vyštudovali na ukrajinskej škole, ktorí vyrástli na ruskej klasike. Nechcel by som ísť nikam inam, tu sa cítim dobre. Bol by som ale rád, ak by sa mi podarilo urobiť nejaký dabing alebo ďalší seriál.

Máš niečo nové, s čím by sa chcel pochváliť?

Nahrávali sme nový singel. Ide o ľudovku vo funky štýle. Približne tri roky som plánoval založiť skupinu a robiť niečo, s čím ešte nikto neprišiel. Voláme sa Rusnack's. Poameričtili sme si názov a spievame rusnácke pesničky (smiech). Tá najnovšia je Pidmanula, Pidvela. Ak by to malo úspech, určite  by sme sa chceli pustiť aj do albumu. Samozrejme by sme sa chceli venovať aj vlastným veciam. Mám tam skvelých hudobníkov, ktorí spolupracovali s Katkou Knechtovou alebo Zuzkou Smatanovou: Igor Polorecký, Janko Uhriňák, Janko Lazorík, Matúš Bačinský, zahral nám aj Martin Husovský z Komajoty. Pieseň sme nahrávali v Malom Šariši v Hardy štúdiu.

Nemáš to síce ďaleko, ale rád sa vraciaš domov?

Jasné, len teraz nemám vôbec čas. Ešteže boli sviatky, tak som si oddýchol a bol doma.

-zdra-

foto: divadload.sk