S. Konečný: „Oficiálne kruhy nepociťujú z rusínskeho hnutia obavy.“

SEMINÁR O RUSÍNOCH V 20. STOROČÍ

Ústav rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove zorganizoval v poradí druhý vedecký seminár karpatorusinistiky, ktorý sa konal vo štvrtok 19. marca 2009 v zasadacej miestnosti Rektorátu PU na Námestí legionárov v Prešove. S prednáškou na tému Rusíni na Slovensku v 20. storočí, vystúpil historik Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach PhDr. Stanislav Konečný, CSc..

Vo svojej prednáške prezentoval pohľad na Rusínov a rusínsku otázku počnúc jej geografickými danosťami, sociálnym vývojom, cez historické turbulencie v jednotlivých obdobiach a končiac novodobou etapou rusínskeho hnutia s načrtnutím jej možného vývoja.

V prvej časti poukázal na rusínske osídlenie, ktoré sa oproti iným etnikám Uhorska formovalo na periférii krajiny, v podhorských, málo rozvinutých oblastiach a ktoré bolo dlho pre zlé komunikačné spojenie odrezané od priemyselných a ekonomicky sa rozvíjajúcich regiónov.

V ďalšej časti hodnotil štruktúru rusínskeho obyvateľstva, u ktorého vidí nerovnomernosť a podľa jeho názoru došlo u tejto skupiny k deformácii sociálneho statusu. Znamená to, že Rusínom chýbala v minulosti nezávislá svetská inteligencia, ktorá by dala národu vlastné smerovanie ako v kultúrnej, tak v politickej oblasti. Prevažovalo roľnícke obyvateľstvo, ktoré viedli prevažne kňazi a učitelia.

V historickom exkurze sa dotkol ako existencie samostatnej Podkarpatskej Rusi, tak života Rusínov v povojnovom a socialistickom období. Nevyhol sa ani otázkam ukrajinizácie, ktorá podľa S. Konečného išla ruka v ruke so stalinizmom a jeho ideológiou, ktorá mala v prvom rade teritoriálne záujmy dostať sa za Karpaty a vybudovať si východiskovú pozíciu na ceste do Európy. Rusíni ako národ tu nemali hrať veľkú úlohu.

Z najnovšej periody ocenil novodobé rusínske hnutie, ktoré dosiahlo veľa úspechov, no podobne ako v minulosti, oslabuje ho nejednotnosť a rozštiepenosť jednotlivých frakcií. Poukázal tiež na „folklorizáciu“ súčasného národného života, ktorá však neprispieva k prebudeniu národno-uvedomovacieho procesu. V diskusii vyslovil svoj pohľad na budúcnosť Podkarpatskej Rusi, ktorá má podľa jeho názoru predpoklady na istú formu samosprávy. Je však zjavné, že súčasné ukrajinské vedenie v tejto otázke žiadny kompromis nepripúšťa. Na margo dnešnej situácie na Slovensku konštatoval, že oficiálne kruhy, na rozdiel napríklad od maďarskej otázky, nepociťujú z rusínskeho hnutia obavy.

V závere seminára prezentovala najnovšie rusínske knižné vydania z viacerých krajín sveta pracovníčka ústavu RJaK, spisovateľka PhDr. Mária Maľcovská. Na seminári bola prítomná kamera rusínskeho národnostného magazínu STV z Košíc a z prvého okruhu Slovenského rozhlasu redaktorka Miroslava Hospodárová, ktorá pripravuje rozhlasovú reportáž o rusínskom jazyku. V rámci bežiaceho rozhlasového projektu sa bude o Rusínoch a ich jazyku hovoriť vo štvrtok 26. marca 2009 na prvom okruhu SRo (celý deň v najpočúvanejších vysielacích časoch).

Peter Krajňák ml.