S ľuďmi z pustnúcich okresov odchádza aj pamäť. Niektoré vymierajú
Vyľudňovanie niektorých okresov nie je nová téma. Odborníci upozorňujú, nedbať na podporu daných regiónov znamená ešte viac prehĺbiť rozdiely v kvalite života na Slovensku.
Demografický výskum Štatistického úradu nedávno ukázal, že vlani boli migračne najstratovejšie okresy Stará Ľubovňa či Krupina. Prirodzený úbytok pocítili Medzilaborce, Turčianske Teplice, Veľkú Krtíš a Žarnovica. Nízka pôrodnosť pre zmenu trápi najmä okolie Sniny, Humenného či Stropkova. Ide totiž o okresy, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou emigrácie mladých ľudí. Starne Orava aj časť Považia.
Vyľudňovanie niektorých okresov nie je nová téma. Sociológovia sa ňou zaoberajú desaťročia, verejné regionálne politiky už menej. "Dnes sa u nás regionálna politika robí len z európskych peňazí, a teda aj podľa európskych priorít. Na vlastnú koncepciu nie sú zdroje," tvrdí sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.
Problémy napríklad hlásia dediny na severovýchode. "Vymierajú a niektoré fungujú skôr len na papieri," komentuje politológ Tomáš Koziak, "Problém je nastavenie podpory regiónov, či skôr by som to nazval nepodpory regiónov."
Mladé zutekalo
Slovensko sa dnes nevie hlásiť ani k prirodzenému vývinu, ku ktorému vymieranie niektorých oblastí patrí, alebo skôr k tomu, že sa bude snažiť o oživenie života tam, odkiaľ odchádza.
"Fakt je, že na tú druhú, humánnejšiu možnosť nemáme zdroje. V praxi to potom vyzerá podľa poémy Turčín Poničan - a čo mladé zutekalo, a čo staré nevládalo," okomentovala Kusá. Starí ľudia z kraja, v ktorom prežili život, utekať nechcú. V podstate ani nemôžu.
"Domy v upadajúcich územiach nemajú veľkú hodnotu a nie je možné predať ich a za získané prostriedky začať život bližšie k deťom či k potrebným službám," pripomína sociologička, "A starí ľudia síce chcú byť bližšie k službám a deťom, ale chcú zostať aj nezávislí, a to nie je možné bez samostatného bývania."
Prázdne kasy
Koziak upozorňuje na začarovaný kruh. Vyprázdňovanie ľudí z okresov vedie k vyprázdňovaniu obecných kás. "Tie obce potom dokážu poskytnú menej služieb, menej komfortu pre život. A opäť sa dostávame k tomu, že ďalší ľudia odchádzajú. Tam, kde pomoc neprichádza, regióny slabnú, tam, kde sú regióny bohaté, nastáva rozvoj," hovorí. Čím viac sa tento kolotoč rozkrúti, tým väčšmi dochádza k prehlbovaniu regionálnych rozdielov.
Podľa Kusej dokážu občanom chýbajúce služby kompenzovať šikovní starostovia. "No nie všade, zvlášť vo veľmi malých obciach. Chudobné obce často zapĺňajú tí najchudobnejší, ktorí sa sem sťahujú za lacným bývaním a pre domácich predstavujú cudzorodý živel, ktorému nedôverujú, čo prehlbuje devastáciu života v obci," pripomína.
S ľuďmi odchádza pamäť
Svoj dopad má vyľudňovanie aj na špecifické tradície, ktoré prispievajú ku koloritu regiónov.
Napríklad na severovýchode Slovenska na vyľudňovanie doplácajú Rusíni. Tých v 90. rokoch z regiónov o to väčšmi začala vyháňať dvíhajúca sa nezamestnanosť po tom, čo v nich skrachovalo viacero závodov a začala sa vytrácať poľnohohospodárska a potravinárska výroba.
"S ľuďmi odchádza aj kus spoločenskej a kultúrnej pamäti," konštatuje Koziak. Práve jej podpora je na Slovensku zanedbávaná na úkor iných záležitostí. Prv dostane dotáciu ďalšie futbalové ihrisko, ako komunita, ktorá si stráži svoje zvyky.
Podľa politológa dokáže tento stav zvrátiť len zmysluplná regionálna politika. Vysokí politici majú totiž vo zvyku spomenúť si na vyľudňujúce sa regióny len v čase pred voľbami.
Stanislava Harkotová
Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Što to je dovira/virovaňa....? Kiď tobi hvarjať, že Vasyľ huľať
a ty odpovidaš: Naj huľať, veď/však je teplo oblečenyj...!