S Rusínmi tento štát musí rátať

18.02.2013


pateuro_novaRovnako s azbukou, ktorá k rusínčine patrí

Mnohí si ešte pamätáme na november 1989, keď sa u nás v mestách, mestečkách a na dedinách ľudia nadýchli atmosféry slobody. Na to sa nedá zabudnúť. Ale spomínate si aj na to, ako sa na uliciach z večera do rána objavili desiatky plagátov, hesiel a sloganov? Bola to ľudová tvorivosť vítajúca demokraciu a vyháňajúca potupený socializmus. Na plotoch a voľných plochách vtedy na nápisoch svietili medzi inými aj radikálne povely v azbuke namierené proti Sovietskemu zväzu: Eto konec! Uchodite domoj! (Toto je koniec! Choďte domov!). Anonymní pisatelia takto posielali do minulosti sovietskych predstaviteľov a ich politických prívržencov.

Medzi pouličnými heslami a sloganmi sa v novembri 1989 mohol objaviť aj celkom iný nápis načarbaný azbukou: Toto je naš začatok, Rusiny! I my tu doma!  (To je náš začiatok, Rusíni! Aj my sme tu doma!). Trochu som si to prikrášlila, lebo takýto slogan v azbuke sa vtedy na žiadnej ulici neobjavil. A predsa! Vo virtuálnej pomyselnej forme sa nad novembrovými námestiami takýto transparent už vznášal – ako predzvesť rusínskeho prebudenia. Samozrejme, že v azbuke, lebo tá neodmysliteľne k Rusínom patrí. No vtedy to bol ešte len virtuálny výkrik o tom, že nielen Slováci, Česi, Maďari či Cigáni sú tu doma. Ale konečne aj Rusíni, ktorí sem historicky patria!

Po novembri 1989 to však ešte chvíľu trvalo, kým sa založila Rusínska obroda, kým sa do štátneho formulára na sčítanie obyvateľstva dostala aj kolónka pre rusínsku národnosť, kým sa objavili a splnili požiadavky na financovanie rusínskej kultúry a vôbec, kým si tento štát uvedomil, že Rusíni, premaskovávaní 40 rokov za Ukrajincov, už zhodili masky. Lebo politická maškaráda sa skončila. A aj preto si vtedajšie Československo mohlo kvôli Rusínom siahnuť do svedomia. To, že si nesiahlo, je však iná kapitola.

Pre Rusínov bola v tých rokoch jedna vec ešte dôležitejšia – tá, že vo februári v roku 1995 oficiálne vyhlásili kodifikáciu svojho rusínskeho jazyka na Slovensku. Znamenalo to, že od tej chvíle sa vytvorili podmienky pre vznik oficiálneho rusínskeho vysielania v televízii a rozhlase, pre vznik rusínskej tlače, literatúry (už nie literatúry severovýchodného Slovenska písanej ukrajinským nárečím), ale aj oficiálneho rusínskeho školstva, vrátane rusínskych učebníc. Po prvýkrát sa na samostatnom Slovensku objavili štátne učebnice pre menšinu, ale aj oficiálne dvojjazyčné tabule obcí, kde sa vyskytla iná než latinská abeceda – cyrilika. 

Aj preto prinieslo znovuzrodenie Rusínov istým spôsobom i rehabilitáciu azbuky. Na jej povesť sa počas 40 rokov „sovietizácie“ nášho územia prilepila nálepka neželanej abecedy. Škoda, že jej nositelia prišli na tankoch zo Sovietskeho zväzu a ruštinu nám spupne natlačili povinne do škôl. A neživé písmená museli trpieť za chyby živých ideológov.

Avšak neživé písmená môžu mať aj celkom inú silu. Pred 18 rokmi som totiž bola osobne na kodifikácii rusínskeho jazyka. Nikdy predtým som nič podobné nevidela. Jazyk, ako niečo naozaj živé, sa tam obradne vyprevádzal na cestu do občianskej spoločnosti, odovzdával sa do rúk národu, ktorý ho mohol začať využívať v učesanej forme a vymýšľať v ňom nové, vlastné obrazy. Odovzdával sa tam do rúk ľudu, ktorý ho dostal ako dar na používanie a komunikovanie.

To sa aj začalo napĺňať. V tomto jazyku vznikli a vychádzajú noviny, časopisy, knihy, učebnice, tlačia sa v ňom rodné listy a iné štátne listiny, hovorí sa ním zo zákona na úradoch. K rusínskemu jazyku ako k materčine sa vlani v sčítaní obyvateľov prihlásilo 55-tisíc ľudí, 1,1 percenta obyvateľov Slovenska. Je to po maďarčine a rómčine tretí najviac zastúpený minoritný jazyk štátu. Ale má to aj odvrátenú stranu – tretí najzastúpenejší jazyk sa neuplatňuje dokopy ani na desiatich školách, nedostáva zaslúžené financie na kultúru, vymiera... A čerešničkou na torte je, že odkedy má Slovensko euro, mali by mať aj Rusíni, ako zatiaľ jediný národ eurozóny píšuci cyrilikou, právo vidieť svoju abecedu na vlastných bankovkách a minciach. Hoci eurá používame od roku 2009, eurozóna to zatiaľ nezohľadnila. Náprava nastáva až teraz – od mája 2013 sa začína dávať do obehu nová, bezpečnostne zdokonalená séria eurobankoviek, na ktorých už bude názov meny aj v cyrilike.                  

Rusínčina má teda za sebou na Slovensku 18 rokov. Dospela a dosiahla plnoletosť. Bolo to 18 rokov pekných aj problematických. Ale život ide ďalej a rusínčina ako každý jazyk má potenciál. Nedá sa zabrániť tomu, aby nebola prostriedkom mnohotisícovej masy, v ktorej sa hlavy, ruky a nohy zlievajú a získavajú úžasnú spoločnú silu valiacej a nabaľujúcej sa snehovej gule.
Narastaniu tejto sily môžu zabrániť jedine ak samotní Rusíni.

Táňa Rundesová

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Vasyľ:
-Všytko, što sja mi ľubyť - buď dorohe, buď nelegalne, abo ne odpovidať na moji smsky...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať