Sakrálna tvorba Jozefa Bokšaja na južnom Zemplíne

Výstupná správa
 
Projekt „Sakrálna tvorba Jozefa Bokšaja na južnom Zemplíne“, podporený Fondom na podporu kultúry národnostných menšín (č. projektu 21-170-01251), sa zameral na bádateľský výskum sakrálnej tvorby významného rusínskeho maliara Jozefa Bokšaja (*2.10.1891 - †9.10.1975). Cieľom projektu bolo zdokumentovať Bokšajovu tvorbu v gréckokatolíckych chrámoch v regióne a priblížiť jeho prínos pre rusínsku národnú kultúru.

Zistenia o živote a tvorbe Jozefa Bokšaja
Jozef Bokšaj bol popredným predstaviteľom rusínskej maliarskej školy. Jeho dielo má korene v realisticko-impresionistickom štýle s náboženskými a národnými motívmi. Jeho práca zahŕňa ikonostasy, fresky a monumentálne sakrálne maľby, ktoré vytvoril pre chrámy na Podkarpatskej Rusi, východnom Slovensku a Maďarsku. Zakladal si na prepojení tradície a moderných umeleckých smerov a spolu s Vojtechom Erdélym založil v Užhorode Verejnú školu maľovania, čím vychoval ďalšie generácie rusínskych umelcov.

Významné chrámy na južnom Zemplíne
V rámci projektu sa dokumentovala Bokšajova tvorba v týchto vybraných chrámoch:
Chrám Presvätej Bohorodičky - Ochrankyne, Nový Ruskov (okr. Trebišov) – Kostol postavený v roku 1909 v historizujúcom slohu s prvkami baroka a neorománskej architektúry. Bokšajove fresky a ikonostas zdobia chrám a sú príkladom jeho schopnosti prepojiť sakrálnu architektúru s výtvarným umením.
Chrám Zoslania Svätého Ducha, Veľké Slemence (okr. Michalovce) – Postavený v roku 1822 v barokovo-klasicistickom slohu, chrám obsahuje Bokšajove fresky a ikonostas z roku 1936 s dominantným oltárnym obrazom Zoslania Ducha svätého.
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, Maťovské Vojkovce (okr. Michalovce) – Sakrálny objekt s nástennými maľbami od Bokšaja z roku 1937. Jeho dielo obsahuje aj bočné oltáre a obraz Smrti Panny Márie.
Chrám Bazilika minor Zoslania sv. Ducha, Michalovce – Významné pútnické miesto s monumentálnymi prvkami sakrálnej tvorby, ktoré pripomína Bokšajov zmysel pre spirituálne zobrazenia.
Chrám Presvätej Bohorodičky - Ochrankyne, Čičarovce (okr. Michalovce) – Kostol postavený začiatkom 19. storočia v barokovo-klasicistickom slohu s výraznou interiérovou centrálnou dispozíciou.

Záver
Jozef Bokšaj patrí medzi najvýznamnejších umelcov rusínskej kultúry. Jeho diela na južnom Zemplíne prispievajú k identite a historickému dedičstvu Rusínov na Slovensku a stelesňujú jeho snahu o prepojenie sakrálneho umenia s rusínskou tradíciou. Tento projekt dokumentácie Bokšajovej sakrálnej tvorby je dôležitým príspevkom k uchovaniu a šíreniu kultúrneho dedičstva rusínskej komunity.

Spracoval: Ján Lipinský
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
Bratislava, júl 2022



SAKRÁLNA TVORBA JOZEFA BOKŠAJA NA JUŽNOM ZEMPLÍNE
Podporené Fondom na podporu kultury národnostných menšín
projekt č. 21-170-01251

Bádateľský výskum k problematike
Chrám Presvätej Bohorodičky - Ochrankyne, Nový Ruskov, okr. Trebišov - ( videosekvencia 34 min)
Chrám Bazilika minor Zostúpenia Svätého Ducha, Michalovce - (18 min)
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, Maťovce (Maťovské Vojkovce), okr. Michalovce - (12 min)
Chrám Presvätej Bohorodičky - Ochrankyne, Čičarovce, okr. Michalovce - (14 min)
Chrám Zostúpenia Svätého Ducha, Veľké Slemence, okr. Michalovce - (3 min)


BOKŠAJ Jozef (*2.10.1891, Kobylecká Poľana, dnes Ukrajina - †9.10.1975, Užhorod, Ukrajina), maliar, zakladateľ rusínskej národnej maliarskej školy, pedagóg. Maturoval na mukačevskom gymnáziu, absolvoval budapeštiansku Akadémiu umenia.
Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval do rakúsko-uhorskej armády, bojoval na východnom fronte, v roku 1915 sa dostal do ruského zajatia. Po uzavretí Brestského mieru medzi ústrednými mocnosťami a sovietskym Ruskom v marci 1918 sa vrátil do Užhorodu. Pôsobil ako profesor kreslenie na užhorodskom gymnáziu. Po pripojení Podkarpatskej Rusi k ČSR roku 1919 sa aktívne zapojil do kultúrneho diania v kraji.
Pochopil, že demokratický štát poskytuje nové možnosti pre vývoj kultúry a národného uvedomenia Rusínov. „Všetko, čo sme okolo seba videli a čomu sme sa naučili,“ spomínal Bokšaj, „nás viedlo k tomu, aby sme sa nestarali o svoje osobné umelecké dielo a jeho úspech, ale aj o budúcnosť umenia. Aby sme sa usilovali o vytvorenie takej umeleckej školy, ktorá by dokázala nielen strážiť ustálené tradície, ale pokračovať zároveň v rozvoji toho, čo naše umenie dosiahlo a dosiahne. Zdalo sa to byť tým nutnejšie, že koncom 19. a začiatkom 20. storočia prebiehal v umení mnohých krajín proces vytvárania a upevňovania národných umeleckých škôl, ktoré sa postavili proti salónnemu oficiálnemu umeniu. Svetová vojna a po nej nasledujúci prevrat neobyčajne zasiahli do týchto pomerov a vytvorili nové podmienky, v ktorých sa mohlo umenie naďalej rozvíjať. Začiatky našej práce neboli vôbec jednoduché. Žili sme spravidla z učiteľských platov. Avšak mohli sme slobodne formovať svoje poňatie skutočnosti/reality a nájsť si svoj vlastný umelecký jazyk. Učili sme sa od starých uznávaných majstrov, snažili sme sa po celý život zachovať úctu k majstrovským dielam, ktoré vytvorili Rembrandt a Velasquez, Goya a Tiepolo, Munkácsi a Courbet. Pri svojej práci sme sledovali cieľ uchrániť svoj kolektív a umenie pred diletantstvom, nezdôvodneným namysleným avantgardizmom a salónnymi oficiálnymi prúdmi."
Jozef Bokšaj bol vodcovskou osobnosťou podkarpatskej maliarskej školy, ktorá sa stala stelesnením druhého rusínskeho národného obrodenia. „Bokšaj sa mi javí ako najvýznamnejší reprezentant podkarpatského maliarstva,“ písal veľký priateľ Rusínov, český básnik a literárny kritik Jaroslav Zatloukal, „ako výrazný tvorca realistických a impresionistických krajín, ktorého epické horské motívy majú zvláštnu chmúrnu pôsobivosť, výstižného rukopisu, výrazných farieb a kompozičných mohutností. V jeho biblických motívoch tkvie silné a vzrušujúce náboženské mystérium. Akoby na tieto plátna a fresky zapôsobili sugestívne výjavy z podkarpatských ikon. Bokšaj je majstrom krajinných nálad, presviedča o svojej vysokej kultúrnej úrovne, malebnej a usilovnej robote, ktorá má tvoriť mohutný a pevný most medzi staršou a novou generáciou."
Jozef Bokšaj vytvoril zvláštny štýl ilustrácií školských učebníc, monumentálnych obrazov a ikonostasov v gréckokatolíckych kostoloch na Podkarpatskej Rusi, východnom Slovensku a Maďarsku. Myslel aj na budúcnosť podkarpatského umenia a spolu s Vojtechom Erdélym v roku 1927 založil v Užhorode Verejnú školu maľovania, ktorá vychovala celý rad umelcov rusínskej národnej maliarskej školy. Bol vedúcou postavou Spolku výtvarných umelcov na Podkarpatskej Rusi, založeného v roku 1931. Po roku 1945 v podmienkach tlaku sovietskeho oficiálneho umenia "socialistického realizmu" dokázal zachovať zvláštnu autonómiu umelcov vo svojom krajinárstve. Za túto autonómiu musel zaplatiť sériou obrazov na tému §socialistickej výstavby". Pôsobil aj ako pedagóg na Užhorodskej škole úžitkového umenia a v Ústave úžitkového a dekoratívneho umenia v Ľvove, bol zvolený za člena Akadémie umenia ZSSR.
V Užhorode je po ňom pomenované múzeum - Zakarpatské oblastné múzeum umenia Jozefa Bokšaja.

*********
Chrám Presvätej Bohorodičky - Ochrankyne
Gréckokatolícka konfesia
obec Nový Ruskov, okres Trebišov, Košický kraj
Iný názov: Veľký Ruskov, Ruskov
GPS: 48.650147, 21.678291
Kostol z roku 1909 postavený v historizujúcom miešanom slohu s prvkami ukrajinského baroka a neorománskej architektúry. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria má na západnom priečelí predstavanú vežu s vysunutou bránou a dvoma menšími postrannými vežami. Všetky veže sú kryté barokovými cibuľami. Vnútorné zariadenie je z čias stavby kostola.
Výstavba chrámu Pokrov (ochrana) Presvätej Bohorodičky vo Veľkom Ruskove sa začala v roku 1906. Starý murovaný chrám, ktorý mal vtedy 116 rokov, už nevyhovoval. Bol malý a ukázali sa trhliny. Bol zbúraný a na jeho mieste sa postavil nový. Základy starej cerkvi sú vo vnútri novej. Stavba je z kameňa a len veľmi málo z tehál. Kameň bol dovážaný z maďarského Bodrogkereszturu, piesok z Ondavy a Tople. Práce trvali tri roky. Ľudia prispievali na stavbu povinne podľa toho, kto mal koľko majetku. Počas budovania sa bohoslužby konali v ľudovej škole oproti cerkvi. Na nový chrám prispel aj starý patrón z rodu Andrássyovcov z Trebišova. Kto bol staviteľom a kto stavbu viedol sa nevie. Hovorí sa, že projekt urobil nejaký Forgáč z Košíc, no sú ľudia, čo hovoria, že bol z Pešti. Nič neprezrádza ani plán objektu, ktorý sa zachoval. Je tam iba meno Júliusa Poľanského ako miestneho farára a kurátorov Ferja a Borovského. Plán bol vypracovaný ešte v roku 1902. Oltár v novom chráme chceli postaviť tak isto ako bol v starom chráme – k východu. Avšak, aby bol lepší vzhľad, prístup a estetika, požiadali biskupský úrad o povolenie postaviť oltár smerom na západ. Kríž na hlavnej veži je zo starej cerkvi.
Inventár zo starej cerkvi veriaci porozdávali do iných farností. Jeden zvon dali do zvonice do Malého Ruskova. Ďalší predali do Čeľoviec, vraj do pravoslávnej cerkvi. Zástavy dali do Kašova a rizy venovali do Bačkova.
Na mieste kde stojí chrám bol cintorín. Pri kopaní sa našli hroby. Údajne pri búraní starého chrámu bola nájdená fľaša s pamätnou listinou, podľa ktorej chrám stál 250 rokov. To znamená , že bol postavený v roku 1656. Fľašu s listinou znova zamurovali do novej stavby chrámu, nevedno kam. V roku 1969 pri oprave fasády chrámu správca farnosti hľadal hluché miesta, ale neúspešne. Údaj v zmienenej listine je v rozpore s historickými údajmi, avšak jedno je isté, že Ruskovčania platili pápežsky poplatok z chrámu už začiatkom 13. storočia.
Lásku k Bohu v roku 1929 veriaci zhmotnili zbierkou výsledkom ktorej bolo vymaľovanie chrámu. Pamiatkou na túto udalosť je oferná listina umiestnená v chráme. Chrám je príkladom dokonalého zvládnutia techniky fresky a skvelého stvárnenia monumentálneho ikonopiseckého umenia vo vzťahu k architektúre objektu,
Ikonostas je vernou kópiou trojvežového chrámu. Dve menšie veže vyplňujú priestor na umiestnenie obrazov. Nad cárskymi dverami je Posledná večera. Základné ikony sú sv. Mikuláš, Presvätá Bohorodička, Kristus a Pokrov. Stiesnený priestor neumožnil umelcovi umiestniť nad nimi sviatky Pánove a Presvätej Bohorodičky. Tieto boli kompozične včlenené do priestoru ľavej veže ako aj sviatky Pána, ktoré umiestnil na opačnej strane. Dominantné miesto v chráme má oltárny obraz – Zjavenie Presvätej Bohorodičky v Carihrade - Pokrov.
V chráme je zvon, ktorý prezentuje zvonolejársku prácu Ignáca Löcherera z Prešova, ktorý ho odlial v roku 1794. Jeden z 3 zvonov musel byť v rokoch prvej svetovej vojny odovzdaný na vojenské účely. Bol to veľký zvon, tzv. „URBAR“, pretože ho zakúpili členovia urbariátu. Namiesto neho doviezli 22.11.1924 zvon nový. Bola to radostná udalosť, ale zároveň aj sklamanie. Ľudia objednali väčší, no ten zvon, ktorý došiel, bol menší oproti objednanému, preto boli sklamaní. Tento rozdiel dodnes vidno na krosnách vo veži.
Oltár urobil rezbár Helfer z neďalekých Veľat, rovnako aj kazateľnicu a bočné oltáriky Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie. Svietniky pred hlavným ikonostostasom zakúpil pre chrám kantor Michal Vasiľko v roku 1936. Najstarší kalich je z roku 1751 a jeho autorom je pravdepodobne Ján Szilassy. Ruskovský rodák, zakladateľ Svetového kongresu Slovákov Štefan B. Roman, dal niekoľkonásobnú zväčšeninu ruskovského chrámu postaviť ako katedrálu v kanadskom Toronte.
Súčasný stav a využitie: Súčasný stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.


Chrám Bazilika Minor Zoslania sv. Ducha
Gréckokatolícka konfesia, kláštor, redemtoristi
obec Michalovce, okres Michalovce, Košický kraj
GPS: 48.754981, 21.905477


Chrám Presvätej Bohorodičky - Ochrankyne, Čičarovce, okr. Michalovce
Gréckokatolícka konfesia
obec Čičarovce, okres Michalovce, Košický kraj
GPS: 48.541434, 22.028281
História a stavebný vývoj:
Barokovo-klasicistický kostol postavený začiatkom 19. storočia. Opravený bol v roku 1903 a po druhej svetovej vojne. Sakrálna stavba opakuje projekt stavebného úradu z konca 18. storočia, určený pre východoslovenské gréckokatolícke kostoly. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, pri prvom klenbovom poli lode sa rozširuje bočnými pravouhlými výklenkami, naznačujúcimi transept, respektíve interiérovú centrálu. Západné štítové priečelie so vstavanou vežou je členené kanelovanými pilastrami, dvoma barokovými slepými oknami a malým okrúhlym okienkom umiestneným nad portálom. Veža má cibuľovitú baňu s laternou.
Súčasný stav a využitie: Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.


Chrám Zoslania sv. Ducha
Gréckokatolícka konfesia
obec Veľké Slemence, okres Michalovce, Košický kraj
GPS: 48.509648, 22.146722
Barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1822. Obnovený bol v roku 1922. Opravili ho po druhej svetovej vojne. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým presbytériom, pristavanou sakristiou a na západnej strane vstavanou vežou. Sakrálny objekt opakuje typ východoslovenských gréckokatolíckych kostolov z čias činnosti tereziánskej stavebnej kancelárie. Veža je zakončená kupolovitou prilbou s laternou a jej fasády člení lizénové rámovanie. Ostatné fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami.
Vnútorné zariadenie je z roku 1922. Na hlavnom neoklasicistickom oltári s baldachýnom je obraz Zoslania Ducha svätého z roku 1936 od J. Bokšaja. Zo starého zariadenie sa zachoval obraz Snímanie z kríža z polovice 19. storočia.
Súčasný stav a využitie: Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.


Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Gréckokatolícka konfesia
obec Maťovské Vojkovce, okres Michalovce, Košický kraj
Iný názov: Maťovce pri Kapušanoch, Maťovské Vojkovce
GPS: 48.567710, 22.141482
Kostol postavený v redukovanom novoklasicistickom slohu v roku 1911. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Presbytérium má valenú klenbu s lunetami, loď valenú klenbu s jednou lunetou pri víťaznom oblúku. Do širokého štítového priečelia západnej strany je situovaná mierne vystupujúca vstavaná veža s vchodom. Veža má v hornej časti dlhé dvojité obdĺžnikové zvukové okná bez profilácie.
Interiér kostola má nástenné maľby z roku 1937 od Bokšaja. Hlavný oltár s obrazom Panny Márie je od J. Virágha z roku 1929. Bočné oltáre Krista na Olivovej hore, sv. Jozefa a Božského Srdca majú olejomaľby od Bokšaja z roku 1937. Obraz Smrti Panny Márie - ľudová maľba, pochádza z roku 1912.
Obec vznikla v roku 1964 zlúčením obcí Kapušianske Vojkovce a Maťovce.


Spracoval:
Ján Lipinský, Bratislava, júl 2022
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska

Foto: Jozef Bokšayj: Svätí rusínskej zeme... (ilustračné)


Použitá literatúra:
Jaroslav Zatloukal. Podkarpatská Rus, sborník, 1936
Jozef Bokšaj, monografia, Užhorod 2016
Erfan Ferenc: Umelec pravdy, Užhorod 2016
Ivan Pop: Podkarpatská Rus – osobnosti jeji historie, védy a kultúry., Praha, 2008
Ivan Pop: Podkarpatská rusínska maliarska škola, scenár k dokumentárnemu filmu, Bratislava, 2019
Juraj Žadanský: Človek viery a optimizmu, Trebišov 2015
GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I-III. Bratislava: Obzor, 1969.
LUKAČIK, Metod: Chrám Zoslania svätého Ducha v Michalovciach.
Michalovce: Redemptoristi – Vydavateľstvo Misionár, 2012. 16 s.