Sakrálne pamiatky sninského regiónu (Stakčín)

Sninský región sa vyznačuje bohatstvom sakrálnych pamiatok. Najznámejšími sú drevené cerkvi východného obradu. Nachádzajú sa tu i iné pamiatky - murované chrámy, kaplnky, prícestné kríže, ikony a iné liturgické predmety. V našich príspevkoch s nimi oboznámime čitateľov Sninských novín.

I. Cerkvi a kostoly
Stakčín (1. časť) - obec osídlená rusínskym obyvateľstvom. Pôvodne všetci jej obyvatelia boli pravoslávneho vierovyznania, ktorí v dôsledku užhorodskej únie, na prelome 17.-18. storočia, prešli na gréckokatolícke vierovyznanie. V obci sa pravoslávny farár - baťko - spomína už v roku 1601. Samostatná pravoslávna farnosť je doložená v urbároch humenského panstva z rokov 1643,1657,1703, 1690 a 1717. V roku 1728 v obci už pôsobil gréckokatolícky farár.

Cerkva v Stakčíne sa prvýkrát spomína v Súpise rusínskych cerkvi v Humenskej krajní z roku 1732. O rok neskôr v ďalšej listine je zaznačené, že cerkva je drevená. Stakčín bol vtedy samostatnou gréckokatolíckou farnosťou a farárom v uvedenom roku bol Alexander Kanas (Chanás). Ďalší záznam o drevenej cerkvi máme z roku 1746. V ňom je uvedené, že v obci stojí drevená cerkva Roždestva Isusa Christa a farárom bol Alexej Chanás. O štyri roky neskôr obec navštívil mukačevský gréckokatolícky biskup Emanuel Olšavskyj, ktorý o drevenej cerkvi zaznamenal: „Farnosť Stasčin. Cerkva drevená v dobrom stave, od nepamätných časov všetkých ľudí postavená. Nevedia, či je a od koho vysvätená. Cintorín ohradený dreveným oplotením, no miestami pokazený. Oltár malý, nevedia kým bol vysvätený... Zámok cerkvi pokazený, prikázané opraviť. Zvony dva, vysvätené terajším farárom. Zasvätená Roždestvu Hospoda nášho Isusa Christa.". Farárom bol Alexej Anas (Chanás), ktorý na uvedenú farnosť prišiel v roku 1731. Táto drevená cerkva sa podľa pamätníkov pravdepodobne nachádzala na lokalite zvanej Hora. Zanikla v druhej polovici 18. storočia, kedy sa začala výstavba novej murovanej cerkvi. Presný rok začatia a ukončenia výstavby murovanej gréckokatolíckej cerkvi nepoznáme. Vieme však, že v roku 1797 už stála, ako to vyplýva z hlásenia o stave farnosti Hostovického dekanátu, kde sa uvádza, že: „Cerkva je murovaná, nedbanlivo postavená".

O rok neskôr v Súpise murovaných cerkvi Hostovického dekanátu dekan Ján Falický o stakčínskej cerkvi uviedol: „O cerkvi v Stakčíne, ktorá je murovaná, nemôžem Vašej excelencii (t.j. biskupovi) nič napísať. Odpovie tamojší farár, ktorý na zhromaždení pri návšteve jeho filie nebol prítomný, ale na opakované šetrenie osobne, alebo písomné podá o svojej cerkvi informácie". Vtedajší farár Ján Chanás pravdepodobne však následne neinformoval písomne biskupstvo, pretože žiaden list k výstavbe cerkvi sa v archíve nenachádza. Z listiny z roku 1830 sa však dozvedáme, že bola postavená v období pôsobenia farára Jána Chanása. Ten v Stakčíne pôsobil v rokoch 1771 až 1804. Na mape z roku 1780 ja murovaná cerkva už zakreslená. Cerkva bola zasvätená Pokrovu Presvätej Bohorodičky a bola postavená bez veže. V roku 1805 sa onej konštatuje: „Cerkva je murovaná, ale v biednom stave" a o rok neskôr: „Cerkva murovaná, nemá vežu, klenby treba opraviť, vnútorne dobré vybavená".

Za pôsobenia Vasiľa Duchnoviča bola cerkva opravená a pristavaná k nej nová veža a v roku 1872 zrekonštruovaná. Počas druhej svetovej vojny bola silno poškodená prechádzajúcim frontom a v druhej polovici 50. rokov 20. storočia napokon zanikla. Na jej mieste v roku 1994 bola postavená terajšia murovaná cerkva Ochrany Presvätej Bohorodičky. Pri zaniknutej murovanej cerkvi boli pochovaní viacerí členovia rodiny Alexandra Duchnoviča - otec Vasiľ Duchnovič (1776 Topofa - †1816 Stakčín), teta Anastázia Šelepcová, rod. Duchnovičová ( 1791 Topoľa - †s1829 Stakčín), bratia Adam [ †pred rokom 1806 Stakčín), Anton († 1816 Stakčín), Andrej (†1820 Stakčín) a starý otec z maminej strany Ján Gerbery (1748? - †1821 Stakčín). Ich hroby sa nezachovali. Do roku 1993 sa však zachoval hrob patrónov cerkvi Jakoba Zátku (†1865 Stakčín) a jeho manželky Márie (†1865 Stakčín). Ich náhrobný mramorový kameň mal byť po výstavbe cerkvi znovu umiestnený pri vonkajšej strane cerkvi. Dodnes je však pohodený pod budovou sýpky a chátra.

V odbornej a náučnej literatúre sa nesprávne uvádza rok výstavby zaniknutej murovanej cerkvi - 1772. Tento dátum bol prvýkrát uvedený v Schematizme prešovského gréckokatolíckeho biskupstva z roku 1893. V ňom sa uvádza, že v roku 1872 bola murovaná cerkva v Stakčíne patrónmi opravovaná

V nasledujúcom schematizme z roku 1898 došlo nielen k nesprávnemu prepisu letopočtu z 1872 na 1772, ale i k zámene uvádzania roku rekonštrukcie cerkvi za rok výstavby.

Miro Búraľ