Sakrálne pamiatky sninského regiónu (Stakčin 2)

Sninský región sa vyznačuje bohatstvom sakrálnych pamiatok. Najznámejšími sú drevené cerkvi východného obradu. Nachádzajú sa tu i iné pamiatky -murované chrámy, kaplnky, prícestné kríže, ikony a iné liturgické predmety. V našich príspevkoch s nimi oboznámime čitateľov Sninských novín.

I. Cerkvi a kostoly Stakčín (2. Časť) - Od prechodu obyvateľov obce z pravoslávnej viery na gréckokatolícku, na prelome 17.-18. storočia v dôsledku užhorodskej únie, v Stakčíne ako v jedinej obci v okolí Sniny, boli štatisticky doložení pravoslávni veriaci v polovici 19. storočia. V roku 1855 sa tu uvádza 7 obyvateľov s pravoslávnym vierovyznaním. Je možné, že sa tu v uvedenom období nachádzali obyvatelia hlásiaci sa k srbskej alebo ruskej pravoslávnej cirkvi.

V roku 1925 došlo k obnove pravoslávia v Stakčíne. Samostatná pravoslávna farnosť bola uznaná ministerstvom školstva a národnej osvety v roku 1930. V uvedenom roku prebehlo sčítanie obyvateľstva, pri ktorom sa z 1935 obyvateľov obce prihlásilo 890 k pravoslávnemu vierovyznaniu, 593 ku gréckokatolíckemu, 306 k rímskokatolíckemu, 9 k evanjelickému (augsb. a reform.) a 137 k židovskému vierovyznaniu. Stakčín bol vtedy najväčšou pravoslávnou náboženskou obcou v okrese Snina, ktorou ostal dodnes.

Prvým pravoslávnym farárom v obci Andrej Laloha, ktorý tu pôsobil v rokoch 1925 -1926. Po Lalohovi na farnosť nastúpil Alexej Omeljanovič. Za jeho pôsobenia sa začala výstavba pravoslávnej drevenej cerkvi Pokrovy Presvätej Bohorodičky, ktorá bola dokončená v roku 1929. Nachádzala na lokalite zvanej Hora v blízkosti dnešného starého zdravotného strediska. V čase druhej svetovej vojny bola cekva silno poškodená prechádzajúcim frontom, preto bola napokon rozobratá. K najznámejším farárom, ktorí na tunajšej farnosti pôsobili, patrí protojerej Peter Kernaševič v rokoch 1937 - 50 a protojerej Jozef Hreha v rokoch 1954 - 75. Vraku 1947 začali pravoslávni veriaci obce stavať nový pravoslávny Chrám Svätej Trojice (Sošestvija sv. Ducha), ktorý bol dokončený vraku 1952. Architektom a zároveň staviteľom bol pravoslávny mních archimandrita Andrej Kolomackyj (*1896 Saražince pri Kyjeve, Ukrajina – †1980 Rumburk, Čechy). Pôdorys chrámu je v tvare kríža a je postavený v novobyzanskom slohu. Typickým prvkom tohto slohu sú v centre stavby štyri kolóny, na ktorých je osadená hlavná kupola chrámu. Nad chrámovou predsieňou sa vypína zvonica.

Na apside je umiestnená ikona Svätej Trojice namaľovaná podľa vzoru ikony ruského ikonopisca Andreja Rubľova. V chráme sa nachádza kópia ikonostasu, ktorý sa v minulosti nachádzal v zaniknutej gréckokatolíckej murovanej cerkvi v Stakčíne. Nad ním v priestore smerom ku kupole je ikona Presvätej Bohorodičky zvanej Znamenie, ktorej výška je 2,5 metra.

Od začiatku 19. storočia sa v Stakčíne začínajú usadzovať i obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania. Sú to predovšetkým zamestnanci tunajšieho panstva, majera alebo úradníci služnovského obvodu v rámci vtedajšieho humenského okresu. Rímskokatolíckeho vierovyznania boli i zamestnanci sklárne v doline Chotinka pri Stakčíne. Počet rímskokatolíckych veriacich vzrástol na začiatku 20. storočia, kedy prišlo na tunajšiu párnu pílu pracovať viacero poľských rodín. Administratívne Stakčín a skláreň v Chotinke patrili pod rímskokatolícku farnosť v Snine. V roku 1995 si rímskokatolícki veriaci postavili murovaný kostol Pia X., ku ktorému neskôr pristavali zvonicu.

Miro Buraľ