Sakrálne pamiatky sninského regiónu (Ubľa)

Sninský región sa vyznačuje bohatstvom sakrálnych pamiatok. Najznámejšími sú drevené cerkvi východného obradu. Nachádzajú sa tu i iné pamiatky - murované chrámy, kaplnky, prícestné kríže, ikony a iné liturgické predmety.
V našich príspevkoch s nimi oboznámime čitateľov Sninských novín.

I. Cerkvi a kostoly
Ubľa - obec osídlená rusínskym obyvateľstvom. Pôvodne všetci jej obyvatelia boli pravoslávneho vierovyznania, ktorí v dôsledku užhorodskej únie, na prelome 17.-18. storočia, prešli na gréckokatolícke vierovyznanie. O tamojšom pravoslávnom farárovi - baťkovi - je prvý doklad v Urbári humenského panstva z roku 1612. V roku 1623 je tamojšie popstvo opustené po tom čo ho zanechal pop Vasiľ. Dňa 1 júla 1690 zvolal ubľanský farár Eliáš zbor 19 farárov z dôvodu prijatia únie. Pravdepodobne sa tu zišli pravoslávni farári vtedajšieho Zanaztaského dekanátu, ktorí sa mali podriadiť mukačevskému gréckokatolíckemu biskupovi De Kamelisovi. Prijatie únie však nebolo jednoduché, pretože väčšina farárov z farnosti tohto dekanátu ešte raz potvrdzovala jej prijatie 26. decembra 1726 v Malom Bereznom. Medzi potvrdzujúcimi farármi bol i nový ubľanský farár Teodor Parub.

Cerkva v Ubli sa prvýkrát spomína v Súpise rusínskych cerkvi v Humenskej krajni z roku 1732. O rok neskôr v ďalšej listine je zaznačené, že cerkva je drevená. V uvedenom roku bola obec samostatnou gréckokatolíckou farnosťou a farárom bol Teodor Farčič. Ďalší záznam o drevenej cerkvi máme z roku 1746. Z neho sa dozvedáme, že tu stála starobylá drevená cerkva v dobrom stave, ktorá bola zasvätená sv. Mikulášovi biskupovi. Farárom bol Teodor Farčič.

V roku 1750 Ubľu navštívil mukačevský gréckokatolícky biskup Emanuel Olšavskyj, ktorý si o cerkvi zaznamenal: „Cerkva drevená, šindľom krytá v dobrom stave, nevedia kto ju vysvätil... Zasvätená sv Mikulášovi. Zvony tri, teraz vysvätené. Cintorín ohradený dreveným oplotením." V uvedenom roku farnosť nemala svojho farára, preto tu dochádzal farár z Malého Berezného. Kantorom bol syn predchádzajúceho farára o ktorom si biskup poznamenal, že: „Býva v jednej chatrči z materiálu, ktorý zakúpili jeho predkovia a z väčšej časti opravili. Toho času bol vyhodený, chatrč bola zamknutá a zviazaná reťazami pánskym úradníkom vyslaným z Petrovca."

V Súpise cerkvi mukačevského biskupstva z rokov 1775-8 sa uvádza, že v Ubli stála drevená cerkva, ktorá bola veriacimi pred niekoľkými rokmi opravovaná. Z mapy z roku 1780 je zrejme, že táto drevená cerkva sa nachádzala na mieste terajšej murovanej gréckokatolíckej cerkvi. Podľa ústneho podania to však nebola prvá drevená cerkva v obci. Prvá sa nachádzala pod horou Osoj (Vosuj) na mieste zvanom Cerkovna lúka. kde sa pôvodne rozprestierala Ubľa. Na mieste drevenej cerkvi bola v roku 1826 postavená nová murovaná gréckokatolícka cerkva sv. Mikuláša biskupa. Spolu s filiálnou cerkvou v susednom Michajlove sa vyznačuje tým, že nemá okná na severnej strane lode a v oltárnej časti. V 90. rokoch 20. storočia si pravoslávni veriaci postavili svoj Chrám sv. Apoštolov Petra a Pavla.

V Ubli sa v roku 1879 narodil biskup Štefan Novák, ktorý bol biskupom Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva v rokoch 1914 -1918. Po vzniku ČSR odišiel do Maďarska, kde v roku 1932 v Budapešti zomrel.

Zaujímavosťou je skutočnosť, že pri tunajšej gréckokatolíckej cerkvi na konci 18. storočia pochovali viacerých baziliánskych mníchov z neďalekého Monastyra v Malom Bereznom - llariona Molnára († 1782), Serafíma Orosa († 1784), Isaka Risku († 1786) a Jefrema Kosťa († 1786). Pochovaní sú tu i viacerí gréckokatolícki kňazi-Alexander Holovač (1859? - † 1874 Ubľa) Ján Kossey (1864? - † 1903 Ubľa), Alexander Fircák (1867 Voročov, Ukrajina - † 1948 Ubľa) a Mikuláš Fircák (1898 Ubľa- † 1954 Ubľa).

Dodnes sa zachoval i hrob ubľanskeho učiteľa Juraja Repaja (1814 ? - 1897 Ubľa), pochádzajúceho z najznámejšieho rodu rusínskych učiteľov pôsobiacich v 19. storočí v okolí Sniny. U Repaja v roku 1893 skúmal ubľanské nárečie známy nórsky profesor slovanských jazykov na Univerzite v Oslo Olaf Broch (*1867 Kristiania, Nórsko - †1961 Oslo, Nórsko), ktoré vydal v roku 1899 v Petrohrade pod názvom Ugrorusskoje naričie Sela Ubli (Zemplinskoho komitátu). Rusínske nárečie skúmal v Ubli na základe známosti z jeho synom Danielom Repajom (*1869 Ubľa - †?), s ktorým sa zoznámil počas svojich štúdii v Nemecku.
Miro Buraľ