Sakrálne pamiatky sninského regiónu (Ulič)

Sninský región sa vyznačuje bohatstvom sakrálnych pamiatok. Najznámejšími sú drevené cerkvi východného obradu. Nachádzajú sa tu i iné pamiatky -murované chrámy, kaplnky, prícestné kríže, ikony a iné liturgické predmety. V našich príspevkoch s nimi oboznámime čitateľov Sninských novín.

I. Cerkvi a kostoly
Ulič - obec osídlená rusínskym obyvateľstvom. Pôvodne všetci jej obyvatelia boli pravoslávneho vierovyznania, ktorí v dôsledku užhorodskej únie, na prelome 17.-18. storočia, prešli na gréckokatolícke vierovyznanie. O tamojšom pravoslávnom farárovi - baťkovi -je prvý doklad v Urbári humenského panstva z roku 1601. Ulič ako samostatná pravoslávna farnosť sa spomína v rokoch 1643 (pop Vasiľ), 1657 (pop Stanko) a 1703.

Cerkva v Ulici sa prvýkrát spomína v Súpise rusínskych cerkvi v Humenskej krajni z roku 1732. O rok neskôr v ďalšej listine je zaznačené, že cerkva je drevená. V uvedenom roku bola obec už samostatnou gréckokatolíckou farnosťou a farárom v obci bol Vasiľ Humenník. Dodatočne však pisár doplnil do textu i meno farára Michala Kohúta, ktorý teda v uvedenom roku na farnosť prišiel. V roku 1740 bolo do cerkvi kúpené nové Evanjelium, do ktorého bolo zaznamenané: „Túto knihu, zvanú Evanjelium, kúpil syn boži Hric Kostrínskyj, Husovho Ivana zať od ďaka Jakyma za zlatých 17, za odpustenie svojich hriechov i za zdravie svoje i za zdravie svojich rodičov a dal ju do sela Volyča, do chrámu svätého Mikuláša. A kto by sa opovážil ju vziať, nech bude prekliaty. Roku božieho 1740, 24 októbra".

Ďalší záznam o drevenej cerkvi máme z roku 1746. Z neho sa dozvedáme, že tu stála starobylá drevená cerkva, ktorá je zasvätená sv. Mikulášovi biskupovi.

V roku 1750 Ulič navštívil mukačevský gréckokatolícky biskup Emanuel Olšavskyj, ktorý si o cerkvi zaznamenal: „Cerkva drevená, šindľom krytá v dobrom stave, vysvätená archipresviterom Makarkom. Obrazmi všetkými novými vybavená...Zvony dva, teraz vysvätené. Zasvätená sv. Mikulášovi". Farárom bol spomínaný Vasiľ Humenník a novo vysvätený farár Demeter Sičakovič. Na najstaršej mape Uliča z roku 1780 je poloha uvedenej cerkvi zakreslená pri terajšej murovanej gréckokatolíckej cerkvi. V roku 1871 bola v Ulici postavená nová drevená cerkva na mieste predchádzajúcej drevenej cerkvi, ktorá bola rozobratá po roku 1866. Pravdepodobne túto zachytil ikonopisec na ikone sv. Mikuláša biskupa, ktorá sa nachádza na ikonostase v súčasnej murovanej gréckokatolíckej cerkvi.

Z hľadiska architektúry je zaujímavá skutočnosť, že cerkva je typického bojkovského štýlu s najvyššou centrálnou vežou. Toho istého štýlu boli všetky drevené cerkvi v okolitých obciach. Tie boli zväčša dodatočne stavebne upravované tak, že bola postavená veža nad babincom a urobená strecha, ako je to typické pre kostoly západného obradu.

Výstavba murovanej gréckokatolíckej cerkvi v Ulici začala pred rokom 1865 a dokončená bola v roku 1867. V cerkvi sa nachádza ikonostas, na ktorého na zadnej strane je uvedený rok, z ktorého ikonostas pochádza - 1748, čo nezodpovedá skutočnosti. Zachovala sa nám totiž mapa z roku 1865, na ktorej sú zakreslené obe cerkvi - drevená i murovaná - stojace tesne vedľa seba. Na základe porovnania ich veľkosti je evidentné, že ikonostas nemohol byť prenesený z jednej cerkvi do druhej. Danú skutočnosť nepriamo ústne potvrdil i syn uličského farára Eugena Chiru, Ing. Eugen Chira ml. z Bratislavy, ktorý tvrdí, že v ich rodine sa tradovala informácia o tom, že ikonostas bol robený za pôsobenia jeho predkov v 19. storočí.

Zo schematizmov mukačevského gréckokatolíckeho biskupstva vieme, že obe cerkvi vedľa seba stáli takmer 10 rokov. Je to obdobie, počas ktorého sa vyrábal a písal nový ikonostas do murovanej cerkvi. Neznámy ikonopisec pravdepodobne svojou prezieravosťou nám takto zanechal na ikone sv. Mikuláša biskupa podobizeň drevenej cerkvi, ktorej osud bol už aj tak spečatený. I keď jeho meno nateraz ostáva neznámym, vďaka nemu máme zachovanú jedinečnú pamiatku - najstaršiu maľbu drevenej cerkvi v regióne Sniny a neposlednom rade i ojedinelú zaujímavosť viažucu sa k Ulicu.

K najznámejšiemu cirkevnému rodu pôsobiacemu v Ulici patrí rod Chirovcov. Pri tunajšej cerkvi je pochovaný farár Augustín Chira ml. (*1856 Kalná Roztoka - †1928 Ulič) so svojou manželkou. Uličsku farnosť často navštevoval ich rodinný príbuzný gréckokatolícky biskup Alexander Chira (*1897 Vuľchovec, Ukrajina -†1983 Karaganda, Kazachstan), ktorý má byť blahorečený na Ukrajine. Pravoslávni veriaci obce si na konci 20. storočia postavili svoj Chrám Záštity Presvätej Bohorodičky.

Miro Búraľ