Sakrálne pamiatky sninského regiónu (Veľká Poľana, 1.časť)

Sninský región sa vyznačuje bohatstvom sakrálnych pamiatok. Najznámejšími sú drevené cerkvi východného obradu. Nachádzajú sa tu i iné pamiatky - murované chrámy, kaplnky, prícestné kríže, ikony a iné liturgické predmety. V našich príspevkoch s nimi oboznámime čitateľov Sninských novín.

I. Cerkvi a kostoly Veľká Poľana ( 1. časť) - obec osídlená rusínskym obyvateľstvom. Pôvodne všetci jej obyvatelia boli pravoslávneho vierovyznania, ktorí v dôsledku užhorodskej únie, na prelome 17.-18. storočia, prešli na gréckokatolícke vierovyznanie. O tamojšom pravoslávnom farárovi - baťkovi - je prvý doklad v Urbári humenského panstva z roku 1623. V roku 1726 v Humennom veľkopoľanský duchovný Michal Semitkevič svojim podpisom potvrdil prijatie únie v obci.

Cerkva vo Veľkej Poľane sa prvýkrát spomína v Súpise rusínskych cerkvi v Humenskej krajni z roku 1732.V uvedenom roku bolo do cerkvi kúpené Evanjelium, v ktorom bol urobený nasledujúci zápis: „Túto knihu zvanú Evanjelium kúpil syn boži Andrej Haleckyj so svojím synom Jackom a vnukom svojím Andrejom za svoje zdravie a za odpustenie hriechov svojich a za svojich nebohých rodičov. Kúpil ju za pätnásť uhorských zlatých, do sela Velikých Polan, do cerkvi Chrámu soboru Archanjela Michaila, vojvodcu nebeského a dal ju do rúk svjaščenykovi svojemu Michalovi Semitkovskemu, farárovi veľkopoľanskému a synovi jeho Teodorovi (Semitkovskemu, neskoršiemu farárovi v Ruskom). Ešte, kto by ju chcel vziať zo svätej cerkvi neslušným spôsobom, ako vrah boži, nech bude prekliaty... Roku božieho 1732."

O rok neskôr v ďalšej listine je zaznačené, že cerkva je drevená.V uvedenom roku bola Veľká Poľana samostatnou gréckokatolíckou farnosťou a farárom bol Michal Šemitkovský. Ďalší záznam o tejto drevenej cerkvi máme z roku 1746. Z nej sa dozvedáme, že tam stála starobylá cerkva zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi. Farnosť nebola obsadená, preto tu dochádzal gréckokatolícky farár zo Smolníka Michal Vilagi. V roku 1750 obec navštívil mukačevský gréckokatolícky biskup Emanuel Olšavskyj. Z jeho záznamu sa o drevenej cerkvi dozvedáme nasledujúce: „Farnosť Veľká Pofana. Cerkva drevená, stará, ešte v dobrom stave, vravia že preložená. Kedy postavená prvýkrát cerkva, nikto nepamätá. Terajšia blahoslavená od archidiakona Jarecija. Všetkými obrazmi vybavená, ktoré boli teraz blahoslavené. Cintorín ohradený tŕním, okrem jednej časti, ktorú boli prikázané šoltysom ohraničiť šancom. Zvony dva, vysvätené." Farnosť bola opustená šesť rokov - odkedy zomrel farár, preto tu dochádzal gréckokatolícky farár Teodor Šemitkovič z Ruského. Zo zápisu sa dozvedáme, že táto drevená cerkva bola raz prenesená. Podľa ústneho podania stála povyše Turaninovho bereha na mieste zvanom Vasiíkove.

Po zániku drevenej cerkvi vznikol v obci spor, kde bude postavená nová murovaná cerkva. Spor vyvrcholil tým, že vznikla stávka medzi rodinami Džofkovými a Hrivňakovými, či má byť nová cerkva postavená na starom alebo novom mieste. Bolo dojednané, že cerkva bude postavená tam, kde bude skôr navozené volmi kamenie na jej výstavbu. Keďže kamene skôr navozila rodina Džofkova, cerkva bola postavená na novom mieste, kde sa dodnes nachádzajú jej ruiny. Výstavba murovanej cerkvi sv. Michala archanjela začala v roku 1780, ako to vyplýva zo Súpisu murovaných cerkvi Hostovického dekanátu z roku 1798, kde sa uvádza: „Obec Veľká Poľana. Tiež je tu cerkva murovaná, ktorú začali stavať v roku 1780 za nebohého farára Jána Falického a za pomoci komunity farníkov bola po 3 rokoch dokončená. Najviac pomohli: Gabriel Džofko - 134 flórenov, Ján Džofko - 34 flórenov a Ján Moščák - 34 flórenov". V roku 1784 bola dokončená a vysvätená. V roku 1914 bola veža cerkvi počas bojov prvej svetovej vojny poškodená a zrútila sa. Odvtedy cerkva chátra. Z materiálu zrútenej veže bol vybudovaný pomník - rotunda na vojenskom cintoríne, ktorý bol zriadený pri cerkvi v roku 1917 vedľa. V 90. rokoch 20. storočia bol areál ruín cerkvi upravený pre potreby každoročného stretnutia vysťahovalcov obce Veľká Poľana.

Podľa legendy sa v tejto cerkvi mala nachádzať zlatá čaša, ktorú jej darovalo rusínske knieža Fedor Korjatovič žijúci v Uhorsku v období rokov 1393-1412. V nej sa skutočne nachádzali vzácne liturgické predmety a knihy, ako to vyplýva z inventárneho súpisu cerkvi vykonaného v roku 1816. Ľudia dodnes vravia, že cennosti z cerkvi boli zamurované v múre. Pravdepodobne ich k tomuto záveru priviedla skutočnosť, že sa pod jej stredným oknom ozaj nachádzal zamurovaný vchod.

Miro Búraľ