Savvatij, arcibiskup československej pravoslávnej cirkvi a český cirkevný činiteľ

3. 2. 1880 sa narodil v Prahe arcibiskup československej pravoslávnej cirkvi a významný cirkevný činiteľ Savvatij (vlastným menom Antonín Jindřich Vrabec). Vyštudoval pravoslávny duchovný seminár v Ufe na Urale a duchovnú akadémiu v Kyjeve. Bol vysvätený na hieromonacha (rehoľného kňaza) a poslaný ako misionár do volyňskej eparchie medzi tamojších Čechov. Po obnovení organizácie pravoslávnych v Prahe sa v roku 1921 vrátil späť do vlasti. V júni 1922 ho Slovenská náboženská obec pravoslávna zvolila za biskupa. Savvatij bol zástancom jurisdikcie carihradského pravoslávneho patriarchátu, preto sa dostal do stretu so zástancami jurisdikcie srbskej pravoslávnej cirkvi, ktorú však, naopak, podporovala československá vláda. Jurisdikčné boje ovplyvnili celé Savvatijovo pôsobenie v medzivojnovom pravoslávnom hnutí, výsledkom čoho bolo oslabenie jeho pozície. Od polovice 20. rokov sa sústredil na organizáciu pravoslávnej cirkvi na Podkarpatskej Rusi. Aj tu jeho snaha presadiť výhradne carihradský vplyv vyvolala protesty a vyústila do tzv. Savvatijovho rozkolu – srbská pravoslávna cirkev protestovala proti porušeniu svojho kánonického práva vo vzťahu k podkarpatskej pravoslávnej obci. Rozkol sa dostal až na medzinárodnú úroveň. Aj ďalšie roky poznačili boje medzi paralelne pôsobiacimi dvoma pravoslávnymi cirkvami v krajine. Situácia sa ešte viac skomplikovala po vzniku tzv. Karpatskej Ukrajiny a po údajných snahách predsedu jej autonómnej vlády Augustína Vološina vytvoriť – s pomocou Savvatija – ukrajinskú pravoslávnu cirkev. Za protektorátu sa Savvatij pokúsil pomáhať Židom, ale zatklo ho gestapo. Tri roky bol v koncentračnom tábore Dachau. Do Prahy sa vrátil koncom roka 1945, no štát mu už neumožnil vykonávať duchovnú službu. Zomrel 14. 12. 1959 v Prahe.

Autorka textov: Táňa Rundesová