Sčítanie ľudu komplikuje pandémia a spor o otázke o druhej národnosti

Vláda schválila predĺženie časti sčítania ľudu pre pandémiu až do konca októbra. Sčítanie sa začína v polovici februára, ale časť maďarských politikov chce ešte dovtedy zmeniť otázky o národnosti.

Pandémia ovplyvní aj tohtoročné sčítanie ľudu. Vláda dospela k záveru, že vzhľadom na epidemickú situáciu by nebolo bezpečné, keby sa sčítanie konalo v pôvodnej forme od 15. februára do konca marca. Aj keď sa budeme sčítavať výlučne elektronicky, občania, ktorí nemôžu vyplniť dotazník doma, môžu požiadať o asistované sčítanie. Asistované sčítanie je možné vykonať pomocou stacionárneho asistenta v kontaktnom mieste zriadenom obcou alebo prostredníctvom mobilného asistenta doma.

Hlavná časť sčítania sa bude konať v pôvodnom termíne od 15. februára do konca marca, zmena sa týka iba asistovaného sčítania, ktoré sa bude konať od 1. apríla do konca októbra.

Vláda navrhuje asistované sčítanie posunúť, pretože sa táto forma sčítania bude týkať hlavne starších ľudí, ľudí s chronickými chorobami a znevýhodnených skupín ľudí, ktorí sú najviac ohrození aj pandémiou. Priebeh asistovaného sčítania ešte môže ovplyvniť úrad verejného zdravotníctva, ak si to bude vyžadovať epidemická situácia.

S návrhom odložiť sčítanie pre pandémiu prišlo pôvodne mimoparlamentné hnutie Spolupatričnosť, ale osvojil si ho aj poslanec za OĽaNO Juraj Gyimesi. Spolupatričnosť argumentovala tým, že asistenti, ktorí by počas sčítania navštevovali domácnosti, by mohli byť šíriteľmi vírusu. Z hľadiska menšín je obzvlášť dôležité, aby údaje zo sčítania boli presné, pretože sa na ne viaže množstvo práv a možností, zdôrazňovali.

Zmenu ešte musí odobriť parlament – vláda schválila aj návrh na skrátené legislatívne konanie.

Nie je však isté, že to bude jediná zmena, časť maďarských politikov totiž zároveň presadzuje, aby bola z dotazníka vypustená otázka o druhej národnosti.

Spor o druhej národnosti
Na jeseň minulého roka sa ešte zdalo, že sčítanie ľudu môže byť témou, ktorá po dlhom čase spojí rozhádané maďarské politické strany. Na kampani pred sčítaním sa mali spolupodieľať SMK, Spolupatričnosť i Most-Híd spolu s maďarskými mimovládnymi organizáciami.

V decembri však došlo k otvorenému konfliktu medzi Spolupatričnosťou a ostatnými dvomi stranami, a hoci v rokovaniach už tento týždeň pokračovali v nezmenenej zostave, spory medzi nimi pretrvávajú. Okrem otázok týkajúcich sa pozícií v plánovanej jednotnej maďarskej strane sa ich spor týka hlavne sčítania ľudu.

Most-Híd nesúhlasil už ani s odložením termínu sčítania, ktoré iniciovala Spolupatričnosť. Hlavná diskusia je však o otázke o druhej národnosti, ktorá sa zaviedla prvýkrát pred tohtoročným sčítaním.

V Denníku N sme už podrobne opísali obavy ohľadom zavedenia novej otázky v sčítaní. Okrem pôvodnej otázky o národnosti respondenta sa v novom dotazníku objavuje otázka o tom, či sa hlási aj k inej národnosti.

Novú otázku navrhla pracovná skupina koordinovaná splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Lászlóom Bukovszkym. Bukovszky tvrdí, že ide o snahu zisťovať multikultúrnosť obyvateľstva Slovenska. Sociologička Marianna Mrva nám v rozhovore vysvetľovala, že možnosť vyjadriť väzbu k viacerým národnostiam je aj v súlade s medzinárodnými odporúčaniami.

Podľa časti maďarských politikov však ide o nepripravenú zmenu, ktorá môže viesť k vážnym dôsledkom v oblasti menšinových práv. Takto argumentuje aj Juraj Gyimesi z OĽaNO, ktorý chce presadiť zmenu dotazníka vypustením novej otázky.

Gyimesi: Zmena bola nepripravená
O nepripravenosti zmeny hovorili politici SMK a Spolupatričnosti už pred niekoľkými mesiacmi. Obávajú sa toho, že druhá otázka o národnosti môže posilniť asimilačné tendencie a z pohľadu aplikácie menšinových práv môže spôsobovať dezinterpretácie.

Neprebiehala o tejto otázke spoločenská diskusia, tú sme rozbehli až teraz, hovorí Juraj Gyimesi. Zmenu schválili potichu, dodáva.

„Ja určite budem živiť túto spoločenskú diskusiu aj napriek tomu, že sa rozhodnutie zatiaľ nezrodilo,“ povedal Denníku N poslanec, podľa ktorého druhú otázku o národnosti odmieta väčšina Maďarov i Rusínov.

„Nevieme, čo od tejto zmeny môžeme očakávať. Nevieme, ako budú túto druhú národnosť interpretovať a či bude mať pozitívne dôsledky alebo negatívne. Podľa mňa budú prevažovať tie negatívne. Ak máme obec, kde sa 13 percent obyvateľov hlási k maďarskej národnosti a ďalšie tri percentá označia maďarskú národnosť v druhej otázke, tak nevieme, či sa aj tieto tri percentá započítavajú do počtu príslušníkov národnostnej menšiny.“ Podľa súčasného zákona o jazykoch menšín môžu obyvatelia používať jazyk menšiny, ak sa k danej menšine hlási v obci aspoň 15 percent obyvateľov.

Ďalším problémom podľa Gyimesiho je, že sa napríklad aj dĺžka menšinového vysielania vo verejnoprávnych médiách odvodzuje od počtu národnostných menšín.

Politik OĽaNO tvrdí, že po sčítaní má vzniknúť komisia, ktorá bude rozhodovať o tom, ako interpretovať túto otázku. „Nevieme, kto v tejto komisii bude a kto ich bude menovať,“ hovorí poslanec.

Bukovszky: Nezavádzame dvojitú národnosť
Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny Bukovszky upozorňuje, že sa o otázkach v sčítaní rozbehla dezinformačná kampaň. „V uplynulých týždňoch a dňoch sa šírila rozsiahla polemika a dovolím si tvrdiť, že aj vedomá dezinformačná kampaň o tom, že počas sčítania sa zavádza status tzv. dvojitej národnosti. Ostro odsudzujem tieto nesprávne informácie, ktoré viedli k tomu, že zo samotného sčítania urobili niektorí čisto menšinovú tému,” napísal vo svojom stanovisku Bukovszky.

„K zavedeniu podotázky k hlavnej otázke ‚Aká je vaša národnosť?‘ pristúpil štatistický úrad po dlhej a odbornej diskusii, ktorá prebehla ešte pred zostavením formulára za účasti delegovaných odborníkov zo strany národnostných menšín.“

Splnomocnenec hovorí, že ich cieľom bolo: „Dať možnosť vyjadriť svoj vzťah k menšinovej identite aj tým osobám, ktoré napr. nežijú v kompaktnom menšinovom prostredí, ktoré zasiahla asimilácia alebo žijú v národnostne zmiešanej rodine. Som presvedčený, že takto získané čísla budú nápomocné tomu, aby sme na všetkých úrovniach vedeli nastaviť také stratégie, ktoré by boli účinné na skutočné zachovanie a rozvoj identity našich menšín. A v neposlednom rade, aby mali dosah aj na tých, ktorí si vyjadrujú svoj vzťah aj k druhej identite.“

Bukovszky tvrdí, že národnostné údaje sa budú odvíjať od výsledkov odpovedí na hlavnú otázku „Aká je vaša národnosť?“, kde sa uvádza len jedna možnosť.

Ravasz reaguje v otvorenom liste
Gyimesi trvá na tom, že pochybnosti o interpretácii novej otázky nikto neodstránil. Mal to podľa neho urobiť štatistický úrad a úrad menšinového splnomocnenca, ktoré boli poverené vypracovaním metodiky sčítania.

Príslušné úrady však túto metodiku vypracovali a je dostupná na webovej stránke splnomocnenca. Je to skoro stostranový dokument, ktorý zdôvodňuje aj potrebu zisťovania viacnásobnej identity.

Gyimesi dodáva, že snaha o zachovanie druhej otázky v dotazníku je pokus o legitimizáciu prežitia Mosta-Híd, ktorý je zástancom viacnásobnej identity. Vládneho splnomocnenca Bukovszkého menoval Most ešte v predchádzajúcom volebnom období.

Na Gyimesiho argumenty reagoval v otvorenom liste bývalý splnomocnenec pre rómske komunity a člen vedenia Mosta Ábel Ravasz. „Je pravda, že po sčítaní treba pripraviť kvalitné interpretačné rámce, ale to je štandardná štatistická úloha, ktorú zvládli aj naši susedia v Maďarsku a Česku (a určite bez problémov to zvládnu aj naši štatistici),“ píše Ravasz, podľa ktorého vecne nesprávny je aj argument o nepripravenosti právneho systému. „Jediný zákon, ktorý operuje priamo s údajmi o národnosti zo sčítania, je jazykový zákon, ktorý je však použiteľný aj v prípade značenia dvoch národností, a to bez legislatívnej zmeny. Iné zákony tieto údaje nevyužívajú priamo.”

Aspoň máme spoločenskú diskusiu
Ravasz tvrdí, že spor spočíva v ideologickom ponímaní menšinovej otázky. „Existuje však aj tretí, poloskrytý argument, že možnosťou prihlásenia sa k dvom národnostiam sa ‚riedi‘ sila národnostnej identifikácie. Preto treba mať radšej menej príslušníkov národností, no aspoň s pevnejšou identitou. Ide o argument s črtami nacionalizmu, keďže preferuje silu identity a čistotu národa nad možnosťou rozšírenia menšinových práv v etnicky zmiešaných obciach,“ tvrdí Ravasz.

Jeho otvorený list podpísalo niekoľko desiatok osobností, medzi nimi viacerí bývalí alebo súčasní členovia Mosta, ale napríklad aj bývalá premiérka Iveta Radičová. 

Gyimesiho návrh najhlasnejšie podporuje Spolupatričnosť. Vládny poslanec hovorí, že na návrh existujú v koalícii rôzne názory, a nevie povedať, či sa mu ho podarí presadiť. Spoločenskú diskusiu však považuje za dôležitú. „Osobnosti, ktoré podpísali otvorený list, rešpektujem, ale chcel by som ich poprosiť, aby nechali, aby sme túto otázku vyriešili my, národnostné komunity.“

Zoltán Szalay

Zdroj: 
https://dennikn.sk/2234004/scitanie-ludu-komplikuje-pandemia-a-spor-o-otazke-o-druhej-narodnosti/?ref=tit