Sedem dekád v živote jednej školy

Rozhodnutie o založení Štátneho ruského gymnázia v Medzilaborciach bojo prijaté pri príležitosti osláv výročia Červenej armády dňa 23. februára 1945. Iniciátormi jeho založenia boli bratia Peter a Štefan Bunganičovi a Vasiľ Latta. Prijímacie skúšky sa konali v marci, v čase keď inde v krajine ešte prebiehali posledné vojnové boje. Zúčastnilo sa ich 180 žiakov, do dvoch tried prvého ročníka bolo prijatých 95 žiakov a 33 žiakov do jednej triedy druhého ročníka. Vyučovať sa začalo v budove bývalého notárstva, prvým riaditeľom školy sa stal Peter Bunganič. Učiteľský zbor okrem neho tvorili Štefan Bunganič, Vasiľ Latta, Alexander Ljubimov, Gabriela Stavrovská a duchovný otec M. Molčány. 

 

Medzilaborce boli zničené vojnou, nebolo možné vytvoriť vhodné podmienky pre normálny chod školy, najmä pre nedostatok priestorov, ktoré veľkému záujmu žiakov zďaleka nepostačovali. A tak sa gymnázium hneď v lete 1945 presťahovalo do Humenného, kde boli, aj keď skromné, priestory nielen pre triedy, ale aj pre internát. Triedy sa nachádzali v budove vtedajšej židovskej školy (približne na mieste terajšej Slovenskej sporiteľne), internát bol v niekoľkých budovách, jedáleň na mieste terajšieho Okresného úradu v Humennom. Počet žiakov v nasledujúcich rokoch rýchlo rástol a v školskom roku 1947/48 študovalo na gymnáziu v 10 triedach už 367 žiakov. Neskôr sa počet tried stabilizoval na osem s paralelným vyučovaním. Úmerne sa rozširoval aj pedagogický kolektív. 

 

Štátne ruské gymnázium, ako jediná škola svojho druhu v širokom okolí, si získalo veľkú popularitu a veľkou mierou prispievalo k zvyšovaniu vzdelanosti mládeže širokého okolia. Prichádzali tu študovať žiaci nielen z okresov Humenné, Medzilaborce a Snina, ale i Michalovce, Stropkov, Bardejov, Veľké Kapušany či Sobrance. Vyučovalo sa podľa sovietskych učebníc písaných v ruskom jazyku, ktoré škola žiakom zapožičiavala, každú za 5 korún. V roku 1950 sa škola presťahovala do humenského kaštieľa, ktorý poskytoval lepšie podmienky pre celkový chod školy a zotrvala tu do roku 1953, kedy podľa nového školského zákona zanikli gymnáziá a vznikali jedenásťročné stredné školy. 

 

Zo Štátneho ruského gymnázia vznikli hneď dve - v Snine a v Medzilaborciach. Do budov na Ul. Duchnovičovej bol nakrátko okrem vyučovacieho procesu prevezený aj archív školy. Hneď na sklonku roka 1953 sa škola presťahovala do novostavby. Bola to na tie časy moderná školská budova, no priestorovo ani zďaleka nevyhovovala mnohotriednej jedenásťročnej škole, a tak sa museli aj neučebňové priestory využiť ako učebne. Aj napriek tomu bola nasledujúce dva roky na škole v ročníkoch IX, X a XI vytvorená len jedna trieda. Paralelné, denné a večerné štúdium začalo na škole v šk. r. 1956/57, kedy sa o čerstvých absolventov vysokých škôl posilnil i pedagogický zbor. Vyučovacím jazykom školy sa stal ukrajinský jazyk. Od roku 1959 boli na škole zavedené základy poľnohospodárskej výroby, škola sa stala experimentálnou dvanásťročnou strednou školou. O dva roky neskôr, v šk. r. 1961/62 bola škola premenovaná na strednú všeobecnovzdelávaciu školu a do roka boli realizované všetky zmeny školskej reformy. 

Vznikli dve základné deväťročné školy (1.-9. ročník) a stredná všeobecnovzdelávacia škola (10.-12. ročník). SVŠ a jedna ZDŠ boli umiestnené v novej budove na Ul. Komenského, kde škola začala opäť písať svoju samostatnú históriu. V tom čase mala šesť tried, z toho jednu pre pracujúcich. Až do roku 1964 boli všetky triedy SVŠ s vyučovacím jazykom ukrajinským, ale na základe požiadavky rodičov, aby sa prírodovedné predmety vyučovali v slovenskom jazyku, otvára sa v tomto roku jedna trieda s vyučovacím jazykom slovenským s počtom žiakov 33. S ďalšou školskou reformou sa zo SVŠ opäť stáva gymnázium, tentokrát už ako samostatná rozpočtová organizácia. Popri už existujúcich triedach SVŠ boli od 1. januára 1970 zriadené dve triedy prvého ročníka štvorročného gymnázia s vyučovacím jazykom slovenským a ukrajinským. Posledný ročník SVŠ maturoval v roku 1972. 

 

Sedemdesiate a osemdesiate roky boli poznačené odchodom starších a príchodom mladých kvalifikovaných učiteľov a tiež družobnou bezdevízovou výmenou so sovietskymi školami v Mukačeve a Gomeli.

 

V súlade so zásadami projektu „Ďalší rozvoj československej výchovnovzdelávacej sústavy" sa od školského roka 1981/82 začalo s vyučovaním bloku odborných predmetov (základy výroby a odbornej prípravy, základy strojárskej výroby a základy poľnohospodárskej výroby), z ktorých žiaci o šesť rokov neskôr i povinne maturovali. 

 

Čoskoro sa však ukázalo, že tento experiment sa v praxi neosvedčil, pretože úroveň odbornej prípravy študentov gymnázia nezodpovedala požiadavkám praxe. V poprevratovom šk. roku sa preto odborné predmety z učebných plánov vynechali a prvoradou úlohou gymnázia sa opäť stala príprava študentov na vysokoškolské štúdium. Od 1. septembra 1989 prebieha vyučovanie vo vlastnej budove - v zrekonštruovanej budove bývalej ZŠ na Ulici Duchnovičovej. Škola má odvtedy 11 klasických učební, 11 kabinetov, odbornú učebňu biológie, fyziky, chémie, dve učebne informatiky, DIGI učebňu, učebňu umenia a kultúry a telocvičňu. Prvým januárom 1991 nadobudla škola právnu subjektivitu a od 1. júla 2002 sa zriaďovateľom školy stal Prešovský samosprávny kraj.

 

Zdroj: Internetová stránka školy /krátené/