Šéfredaktor Új Szó: S presvedčením, že nám niekto ubližuje, ďaleko nezájdeme

Vždy treba vychádzať z reality a nie z presvedčenia, že za všetkými našimi neúspechmi je nepriateľský postoj väčšiny, hovorí Zoltán Szalay.

 

Menšina by mala byť kritická aj voči sebe. Je to znak zdravého sebavedomia aj predpoklad budovania životaschopnej komunity, tvrdí šéfredaktor Új Szó, jediného maďarského denníka na Slovensku, ZOLTÁN SZALAY.

 

Počas vlády Ivety Radičovej ste boli odborným poradcom podpredsedu vlády pre národnostné menšiny Rudolfa Chmela a za druhej Ficovej vlády ste pracovali na Úrade splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny. Nepovažujete prácu v štátnom aparáte za nezlučiteľnú s novinárskou objektivitou?

„V tom čase som nepomyslel ani na to, že by som raz mohol byť novinárom, nieto šéfredaktorom. Ale myslím si, že sa nemám za čo hanbiť, ba ani čo vysvetľovať. Robil som tam výlučne odbornú, právnickú agendu, nebol som a dodnes nie som spojený so žiadnou stranou.“

 

“Mladí ľudia si uvedomujú, že uzavretosť a zahľadenosť do seba k ničomu nevedú, treba sa na všetko pozerať zo širšieho hľadiska. Nás sa predsa netýkajú len spory medzi SMK a Mostom-Hídom, ale aj kauza Bašternák alebo stav slovenského zdravotníctva.„

 

Podľa kritikov z SMK ste človekom strany Most-Híd.

„Tú prekoncepciu nechám ľuďom, ktorí nedokážu rozmýšľať v iných ako v straníckych mantineloch. Nikdy som nebol členom, zamestnancom ani nominantom strany, nič ma s ňou nespája. Myslím si, že Új Szó je dostatočne kritické aj voči Mostu-Hídu.“

 

Počas volebnej kampane vám vtedajší predseda SMK József Berényi vyčítal, že v roku 2010, keď ste boli členom komisie vlády pre periodickú tlač, denník Új Szó dostal podporu 100-tisíc eur a týždenník blízky SMK len štyritisíc eur.

„Bola to reakcia na moje články, v ktorých som napísal, že o tom, ktoré maďarské inštitúcie na Slovensku dostanú podporu z Maďarska, sa rozhoduje v straníckej centrále SMK. Ale nechcem sa vyhnúť otázke, áno, v roku 2011 som bol členom tej komisie. Denník Új Szó vtedy dostal 60-tisíc eur, spolu s týždenníkom Vasárnap 95-tisíc eur, ale nerozhodoval som o tom sám a v tom čase som ani nemal žiadny vzťah k tomuto denníku. Všetci v komisii sme sa zhodli, že tá suma jedinému maďarskému denníku na Slovensku prináleží, a myslím si to dodnes. Inak Új Szó aj teraz dostáva vládne dotácie, čo znamená, že v príslušnej komisii vôbec nepotrebujeme mať ,vlastného človeka‘.“

 

 

Maďarským stranám a maďarským politikom sa doteraz akosi vyhýbali škandály, podľa niektorých komentátorov aj preto, lebo maďarskí novinári, ktorí najviac poznajú ich väzby, po nich nejdú. Ako keby v menšinovej komunite bolo všetko podriadené heslu: nešpiňme si do vlastného hniezda.

„Do istej miery sa tento postoj dá vysvetliť strachom z toho, že keď budeme verejne rozoberať vlastné pochybenia, nepriatelia to použijú proti nám. Ospravedlniť sa to však nedá ničím, lebo keď chce menšina prežiť, byť sebavedomá a sebestačná, musí byť kritická najmä voči sebe.“

 

Dokáže byť? Neprekrýva všetko tendencia zomknúť sa a držať spolu?

„Toto platilo najmä za čias, keď na Slovensku bola len jedna maďarská strana: SMK. Vtedy to všetkým vyhovovalo, mnohí si na to aj zvykli a mnohí z politickej, ale, žiaľ, aj civilnej sféry si dodnes myslia, že noviny by mali podporovať ciele politických strán. Treba za tým vidieť aj anomáliu v maďarskom mediálnom priestore na Slovensku, keď značná časť internetových novín priznane hlása stranícke idey. S presvedčením, že nám vždy niekto ubližuje a všetko je podriadené cieľu zachovať národnú identitu, však podľa môjho presvedčenia ďaleko nezájdeme. Samotná existencia nemôže byť hodnotou, minimálne tak dôležité musí byť pre nás, akí budeme.“

 

Diskriminácia menšín a útoky voči jej predstaviteľom sú však často na Slovensku realitou. Kde je tá hranica, po ktorú treba na ne upozorňovať, a kde to už prechádza do sebaľútosti?

„Vždy na ne treba upozorňovať. Nehovorím, že ak sa tu prijmú zákony, ktoré budú mať negatívny dosah na menšiny, alebo ak na ne ktokoľvek vrátane vládnych predstaviteľov zaútočí, nebudeme sa tomu venovať. Vždy však treba vychádzať z reality a nie z imaginárneho presvedčenia, že za všetkými našimi neúspechmi a zlyhaniami treba hľadať nepriateľský postoj väčšiny. Lebo niekedy to jednoducho len robíme zle.“

 

Napríklad?

„Možno ma niektorí ukameňujú, ale spomenul by som národnostné školstvo a práve teraz zákonom zachránené málotriedky. Je pravda, že legislatíva, ktorá určovala, koľko má byť detí v jednej triede bola vzhľadom na menšiny diskriminatívna, ale treba sa zamyslieť aj nad tým, prečo je v tých školách tak málo detí. Teraz sa síce zachovajú, ale ak nebudú dosť dobré o dva-tri roky do ich nezapíšu ani jedno dieťa a potom im už nepomôže žiadny zákon. Toto isté platí aj o novinách, aj o kedysi jedinej maďarskej strane. Zásadu typu – aj keď to už za nič nestojí, je to naše a treba to za každú cenu zachovať, neuznávam. Vždy sa musíme usilovať o kvalitu, v menšine aj o niečo viac, lebo len tá nám môže dodať zdravé sebavedomie. Normálny, plnohodnotný život menšiny si totiž nepredstavujem ako neustále oblizovanie rán a pripomínanie si krívd z minulosti.“

 

Je maďarská menšina na Slovensku pripravená na takúto zmenu pohľadu?

„Myslím si, že áno. Najmä mladí ľudia si uvedomujú, že uzavretosť a zahľadenosť do seba k ničomu nevedú, treba sa na všetko pozerať zo širšieho hľadiska. Nás sa predsa netýkajú len spory medzi SMK a Mostom-Hídom, ale aj kauza Bašternák alebo stav slovenského zdravotníctva. To neznamená, že sa nemáme venovať vlastným, menšinovým témam, ktoré sa slovenskému čitateľovi môžu zdať ako okrajové, ale pre nás sú bytostné. Ale aj pri nich často treba meniť uhoľ pohľadu a všímať si aj širšie súvislosti, bez ohľadu na to, že ide o ,našich ľudí‘.“

 

Môže vôbec menšinový denník objavovať a otvárať celospoločenské kauzy?

„Občas môže, ak sú to témy z prostredia, v ktorom sa najviac vyznáme, čiže týkajú sa menšín. Práve v tomto musíme byť dôslednejší, lebo toto za nás nespraví nikto iný. Aj témy, ktoré sa na prvý pohľad javia ako menšinové, môžu poukázať na celospoločenské javy, takže vôbec by som to nepodceňoval.“

 

Čím to je potom, že menšinová tlač sa tak málo venuje podnikateľským aktivitám a kontaktom maďarských politikov, financovaniu maďarských strán?

„Dôvodom je najmä to, že maďarskí politici podnikajú väčšinou na regionálnej úrovni a treba povedať, že aj opatrnejšie – aj keď možno iba preto, lebo k veľkým sústam sa ani nedostanú. Aj keď sa ich kauzami zaoberáme, v porovnaní napríklad s kauzou Bašternák sú také bezvýznamné, že veľké médiá si ich často ani nevšimnú. Ale to, samozrejme, neznamená, že v tomto smere môžeme zostať nečinní, práve naopak.“

 

Mnohé maďarské internetové portály zadefinovali Új Szó ako denník strany Most-Híd. Je takéto zaškatuľkovanie v menšinovom prostredí zákonité?

„Myslím si, že to vyplýva z predsudkov tých, ktorí sú sami dotknutí, čiže sa zaradili na jednu stranu. Keďže sa sami jasne definovali a oddane slúžia jednej strane, nevedia si ani predstaviť objektivitu, ktorá nie je poplatná nikomu. Pred poslednými voľbami dokonca chceli takýmto spôsobom vtiahnuť Új Szó do kampane a vyzývali čitateľov na odhlásenie predplatného, ako keby noviny boli súčasťou politického boja. Nie sú a nikdy neboli, preto sa do tejto žabomyšej vojny, ktorú viedli proti nám niektorí samozvaní, priznane stranícki žurnalisti, ani nezapojili.“

 

Čitateľ, ktorý sleduje aj slovenské, aj maďarské médiá, si musí všimnúť, že tie slovenské sa toľko navzájom nenapádajú.

„Je to asi taká typická maďarská vlastnosť: nemôže nás byť tak málo, aby sme neťahali na viac strán.“

 

Hovorí sa, že na Slovensku každý každého pozná a v menšinovom prostredí to asi platí dvojnásobne. Do akej miery to brzdí kritické vnímanie človeka?

„Vždy som sa usiloval zachovať si zdravý odstup od sveta politiky a k tomu mi veľmi pomohli aktivity v literárnom prostredí. Priateľstvá som si vybudoval najmä tam, politikov som si nikdy nepúšťal k telu a ako šéfredaktor Új Szó, aj vzhľadom na malosť maďarskej komunity, si na to dávam ešte väčší pozor.“

 

MARIE VRABCOVÁ

 

Zdroj:

http://domov.sme.sk/c/20399634/sefredaktor-uj-szo-s-presvedcenim-ze-nam-niekto-ublizuje-daleko-nezajdeme.html

 

Foto

Zoltán Szalay.(Zdroj: SME)