Sekerák: Nejde im o Rusínov, ale o majetok

MICHAL FRANK

Kauza Ruský dom pokračuje. Na piatkovú manifestáciu predstaviteľov rusínskych organizácií reagoval Štefan Sekerák, predseda združenia Ruský klub - 1923 a správca Nadácie Ruský klub - 1923. Tvrdí, že jeho oponentom nejde o kultúrno-spoločenský život Rusínov, ale o majetok. Budova Ruského domu na Hlavnej ulici v Prešove je jablkom sváru medzi rusínskymi organizáciami. Je majetkom Nadácie Ruský klub - 1923, založenej občianskym združením (OZ) rovnakého názvu. Predsedom OZ a správcom nadácie je Štefan Sekerák. Časť členstva však tvrdí, že išlo o podvodný spôsob a právoplatným predsedom OZ má byť Gabriel Beskyd. Bodku za sporom môže dať súd. Okresný dal za pravdu "sekerákovcom", kauza sa v súčasnosti nachádza na krajskom súde.

Ruský dom je otvorený
"Beskydovci" pripravili v piatok manifestáciu za prinavrátenie Ruského domu. Š. Sekerák sa jej nezúčastnil. K problému sa však vyjadril. Podľa jeho slov ide druhej strane o majetok a bezplatné kancelárie.
"My chceme zachovať tento dom v podobe, aby poskytoval služby ako v minulosti," povedal Š. Sekerák, pričom poznamenal, že za socializmu boli priamo v Ruskom dome štátom platení štyria zamestnanci. Poprel obvinenia, že objekt neslúži ľuďom. "Aj keď sa robila rekonštrukcia, vždy bola sála k dispozícii na spoločenské podujatia."
V Ruskom dome sa konali vzdelávacie semináre, konferencie (o Rázusovi, Duchnovičovi, Ševčenkovi, Pavlovičovi...), sálu a priestory pravidelne a bezplatne prenajíma, napríklad klubom zväzu postihnutých, mládežníckemu klubu, ale aj Matici slovenskej, s ktorom majú dobrú spoluprácu. Buduje sa aj knižnica, v ktorej je zatiaľ asi tisícka titulov v ukrajinčine, rusínčine i slovenčine. "Dom je otvorený širokej prešovskej verejnosti," zdôraznil Š. Sekerák.

Spolupráca nemožná
Správca nadácie dôrazne poprel, že by nebolo kontrolované hospodárenie. Nadácia má správnu radu, musí viesť podvojné účtovníctvo, a záverečnú správu po odobrení audítorom zasiela ministerstvu vnútra. "Ja budovu neberiem, neprivatizujem, nemám ju komu odovzdať. Ani naši členovia výboru," podotkol správca. Podľa jeho slov neboli jeho oponentom poskytnuté priestory na akcie preto, že vo svojich stanovách si nárokujú tento majetok. Možnosť, aby sa zvolala spoločná schôdza všetkých zainteresovaných združení, považuje Š. Sekerák za nereálnu: "Po toľkých nadávkach, osočeniach, vylúčeniach, obvineniach - vy by ste prijali takúto ponuku? Mohol by som to akceptovať, ale keby tam boli iní, celkom noví ľudia..."

--- ROZKOL ---

Čo bolo jadrom problému podľa Sekeráka
Kde a kedy nastal rozkol v združení Ruský klub - 1923? Štefan Sekerák hovorí, že v združení bol od jeho oživenia v roku 1991. Bol zvolený za podpredsedu, členom výboru bol aj Gabriel Beskyd.
Podľa Sekeráka bol Beskyd prepojený na ďalšieho človeka, ktorý ani nebol členom združenia. Raz si ich oboch zavolal. "Hovorí, Sekerák, si predseda klubu a v súlade so stanovami si len ty oprávnený zvolať členskú schôdzu. Ktorým nedôveruješ, nemusíš pozývať a doplníš to tými ľuďmi, ktorým ja dôverujem. Sú to ľudia moji a Beskydovi. Zvoláš schôdzu, budú voliť teba, Beskyda a ďalších, ktorých navrhneme, a terajších členov výboru nezvolia. Ja som to vtedy podcenil. O tom, čo navrhoval, som nikde nehovoril, ale nesúhlasil som s ním," uviedol Š. Sekerák a pokračoval: "Beskyd zvolal tzv. konferenciu iniciatívnej skupiny, ktorá ho zvolila za predsedu, zvolila nový výbor a odsúhlasila zmenu stanov. Na túto konferenciu nepozvali ani jedného člena výboru. Tvrdil síce, že áno, že má aj doručenky, ale na súde ich nevedel preukázať. Na tej konferencii vylúčili všetkých členov výboru, účastníci tejto konferencie navyše neboli členmi klubu." Táto konferencia bola podľa Sekeráka neuralgickým bodom. Podľa jeho slov ju Beskyd, ako člen výboru, zvolal nelegitímne: "V súlade so stanovami mohol schôdzu zvolať iba predseda, prípadne v jeho neprítomnosti podpredseda."
Začala sa právna vojna a 12 zmien stanov. "Keď mi signalizovali z ministerstva, čo sa deje, napísal som stanovisko, ale riaditeľka oddelenia povedala, že nebudú skúmať, aké máme problémy a poradila dať to na súd," uviedol Š. Sekerák s tým, že na okresnom súde uspeli, spor je momentálne na krajskom súde. Problémy nastali po tom, čo Beskyd i Sekerák začali od roku 2006 posielať stanovy na registráciu na ministerstvo vnútra a po ich registrácii sa navzájom vyhadzovali zo združenia. Tento stav sa zastavil pri zmene stanov č. 12, keď "sekerákovci", po porade s právnikom, zakotvili v stanovách, že na každú zmenu stanov je potrebný aj podpis odchádzajúceho predsedu a podpredsedu. Tým vyblokovali "beskydovcov". Prečo potom previedli majetok na novozaloženú nadáciu? "Na ministerstve nám poradili, že ak máme záujem, aby majetok ostal klubu a ľuďom, ktorí sa zaslúžili o jeho prinavrátenie, nech spravíme prevod majetku na nadáciu," vysvetlil Sekerák.
V súčasnosti je teda budova majetkom Nadácie Ruský klub - 1923 a predsedom OZ Ruský klub - 1923 je Š. Sekerák. Druhá strana však tvrdí, že Sekerák je nelegitímnym šéfom OZ a zriadenie nadácie tiež nebolo legitímne. Spor môže ukončiť svojim rozhodnutím Krajský súd v Prešove.

--- STANOVISKO ---

Čo tvrdia "beskydovci"
Oponenti na čele s G. Beskydom vyčítajú Š. Sekerákovi a spol. viacero vecí. Prezentovali ich na tlačovej besede a následnej manifestácii pred Ruským domom. Čím argumentujú a čo im vyčítajú?
Nelegitímne prevzatie vedenia v OZ Ruský klub - 1923.
Podvodné založenie Nadácie Ruský klub - 1923.
Ruský dom neslúži svojmu účelu.
Hospodárenie s lukratívnym majetkom má v rukách zopár ľudí.