Sergejovi Hudákovi nerobí problém vyzliecť sa na javisku

Sergej Hudák (40) je postava, ktorá patrí neodmysliteľne k Divadlu Alexandra Duchnoviča (DAD)v Prešove už takmer dvadsať rokov. Napriek svojmu zrelému veku pre svoj mladistvý vzhľad hráva detské postavy v predstaveniach určených práve detskému divákovi. Ako tvrdí, vtedy sa musí zvlášť dôkladne oholiť. Zaujíma vás, ako sa z potencionálneho robototechnológa stal Aj pre nás bolo jeho rozprávanie časom príjemne stráveným.

"S divadlom som sa stretol už na zedéške ako deviatak. Na gymnáziu fungoval divadelný súbor Študent, ktorý viedol môj terajší kolega Igor Latta. Hral v ňom aj môj starší brat Saša. Zavolali ma tam ako mladšieho chlapca, ktorého potrebovali do hry zo študentského prostredia. Išlo mi to ľahko. Texty zo mňa plynuli celkom prirodzene. Táto hra sa zapáčila aj vtedajšej dramaturgii ešte ukrajinského divadla, a urobili ju aj na jeho pôde. Mne sa však naše predstavenie páčilo oveľa viac."

V tomto divadle pracoval až do skončenia gymnázia. Dokonca ešte ako študent Divadelného inštitútu Karpenka Kareva v Kyjeve im prichádzal vypomáhať na festivaly a prehliadky. Najprv však začal študovať úplne niečo iné. Robototechnológia sa volal jeho odbor. Vydržal to však iba jeden semester. "Akurát som stihol pochodiť trošku na zemiakové brigády. Keď som zistil, že nestíham deskriptívu a od oka sa kresliť nedá, tak som to nechal."

Tak sa začala jeho kyjevská anabáza.

"Na internáte sme bývali na jednej izbe ja, ďalší kolega z DAD-u Ľubo Mindoš a môj mladší brat Mišo. Ich divadelné začiatky takisto siahajú do súboru Študent.

Na inštitút sme sa dostali vďaka kvótam, o ktoré nebol záujem z Bratislavy. Myslím si, že bolo dobre, že sme tam išli. Je to dobrá škola. Podľa mňa je to vidieť aj v divadle. Absolvovali ju takmer všetci moji kolegovia. Neučili nás tam patetizmu, ale civilnému herectvu."

Ako Sergej povedal, od týchto čias im narástli trošku pupky. Spomenutý trojlístok na izbe vraj hovoril za všetko.

"Bolo to v rokoch 1986-1990 za Gorbačova. V tomto období platil na Ukrajine suchý zákon. Znamenalo to, že alkohol dostávali len v niektorých potravinách. Keď sa to roznieslo, stáli tam dlhé rady. Tam sa dosť “vodkovalo”. Predavačka vedela, že sme "inostranci" a vždy nám niečo odložila. My sme si ju kupovali ovocím a sladkosťami z Československa."

Keď sme sa pýtali na zážitky, Sergej sa pousmial a povedal: "Zážitkom bol každý deň. Mali sme so sebou štátnu československú vlajku a na internáte sme vyhlasovali územie Československej republiky. Boli sme takí presvedčiví, že mnohí sa domnievali, že prekročenie prahu našej izby mohlo spôsobiť medzinárodný škandál. Naše územie bolo také vydezinfikované, že za vyznačenú čiaru neprešli ani šváby, ktorých tam bolo veľa."

Chlapci sa občas bavia na jeho účet, keď hovoria, že Serdžo nevie, čo študoval, lebo každý deň mal okno.

"Štvorročné okno je trošku prehnané, niekedy sme museli aj študovať." V DAD pôsobí ako herec od roku 1985. So štvorročnou študijnou prestávkou, to je už devätnásť rokov. "Najprv som začínal malými rolami, a keď odišla staršia generácia, prechádzam z hry do hry."

V hre Planina Tortilla sa objavil so svojimi kolegami v adamovom rúchu, tak nás zaujímalo, či existuje niečo, čo by na javisku neurobil. "Vidíte, Do naha (bratislavský muzikál pozn. red.) už bolo dávno predtým (smiech). Vedeli sme, že scéna bude nutná, tak sme to aj brali. Asi nie je nič, čo by mi robilo na javisku problém. Niekedy sa v našich predstaveniach vypustia aj expresívne slová, ktoré sú typické pre balkánske hry. Všetko to však musí byť v rámci vkusu."

Sergej pričuchol aj k filmu. Objavil sa aj so svojimi kolegami hlavne vo filmoch českých režisérov. Zdivočelá země, Anjel milosrdenstva, Cesta do Budína, Četnícke humoresky a naposledy v úspešnom filme Želary.

"Sú to príjemné príležitosti, keď môže človek odísť z javiska. Je to iný systém práce. Tých ponúk by som určite bral aj viac. Režiséri si spoluprácu s nami pochvaľujú kvôli našej disciplinovanosti. Jeden sa vyjadril, že “když přijdou kluci z Prešova, tak je hned vostrá”. Žiadne opakovanie."

Podobnosť s bratom Michalom, ktorý je o päť rokov mladší, a v minulosti tiež hrával v DAD, je viac než veľká. Niekedy si ich dokonca aj mýlia. "Raz Mišo moderoval na námestí nejaký program a ja som išiel z divadla. Kráčal oproti mne chlapík, ktorý mal síce trošku pod čapicou a povedal: Mišo Hudák, ty si tam i tu?"

Podľa Sergeja Mišovi prestal divadelný režim vyhovovať a odišiel do komerčného rádia. V súčasnosti ho celé Slovensko pozná ako moderátora Reality šou Dievča za milión."Zrejme urobil dobre," dodal.

Zaujímalo nás ako vníma Sergej Mišovu komerčnú dráhu, a to, že je vďaka médiam populárnejší ako on.

"Hovorím, že je to dobré. Je z tej istej školy ako my, rád chodí na naše premiéry. Mám dojem, že rozpráva stále pekne o našom divadle a vidím, že mu to ide. Poznám jeho systém práce aj humor. Myslím si, že to robí dobre. Počúvam o ňom kladné ohlasy aj zo svojho okolia. Sem-tam ma pozvú na poldeci, keď nemôže ísť s nimi on. Rozdiel medzi nami dvoma je v tom, že ja by som to, čo robí on, robiť nemohol. Myslím, že ja by som v tom nebol taký dobrý."

*František PASTIRČÁK*