Šesť detí z Uble stvárnilo v ČIARE detský gang

MICHALOVCE/UBĽA. „Adam Krajňák je otcom rodiny i hlavou kriminálnej skupiny, ktorá pašuje cigarety cez slovensko-ukrajinskú hranicu. V kruhu svojich najbližších zohráva nenahraditeľnú rolu starostlivého dôverníka, ale aj zásadového a nekompromisného vodcu, ktorému ani v rozhodujúcich okamihoch nechýba temperament. Pokojné spolužitie dvoch prelínajúcich sa svetov sa však začne otriasať, keď novovybudovaná hranica Schengenského priestoru spôsobí nárast nervozity z nejasnej budúcnosti. A keď jedna z pašeráckych zásielok stroskotá, spustí sa nezastaviteľná lavína udalostí, počas ktorých bude musieť Krajňák spochybniť svoje vlastné hranice, ktoré doteraz odmietal prekročiť,“ opisuje Wandal production dej filmu ČIARA, ktorý mal predpremiéru v michalovskom kine v piatok 28. júla. Príbeh vznikol v produkcii Wandy Adamík Hrycovej a zakladá sa na skutočnosti. Pre náš región je výnimočný tým, že dej je osadený na slovensko-ukrajinské pohraničie a prevažná časť sa nakrúcala v Ubli, rodnej obci Wandinej mamy a v Zemplínskych Hámroch.

„Snažili sme sa pomôcť všetci, ako sa dalo. Použité sú v záberoch lokálne exteriéry ako domček či nevyužívaná stará benzínová pumpa. Fakt, že sa natočil film z nášho prostredia, vnímame pozitívne, je to určitá propagácie obce. Aj Wanda je z polovice Ublianka a veľa času v detstve trávila práve tu. Z toho dôvodu nevznikla ani žiadna rečová bariéra, lebo perfektne rozumie rusínčine a miestni so štábom rozprávali po slovensky,“ uviedla starostka Uble Nadežda Sirková. Detský gang, ktorý vystrájal a vymýšľal vylomeniny, si zahralo aj šesť miestnych detí. Attila Kužma, Natália Vetrecínová, Dominik Dandáš, Sebastián Telvak, Marko Čuhanič a Dávid Grundza sa zúčastnili na kastingu, a keďže svojím prejavom presvedčili, objavovali sa na pozadí rôznych dôležitých scén.

„Tento kraj poznám veľmi dlho, strávil som tam veľa času. Manželka pochádza z Uble a aj sme sa tam brali. Reálie, z ktorých čerpá tento príbeh, poznám osobne veľmi dobre. Pôvodne to mala byť bláznivá komédia z tohto prostredia. Potom sme si však uvedomili, že to, čo sa na tých hraniciach deje, nie je žiadna sranda a spraviť z toho komédiu by naozaj nebolo správne. Je to, bohužiaľ, štátom pomerne zabudnutá oblasť, kam žiadne investície neprichádzajú a ľudia sú z toho zúfalí. A sám by som odporučil každému, aby sa šiel pozrieť za našu východnú hranicu. Lebo po trojtýždňovom nakrúcaní všetci kolegovia bozkávali zem a ďakovali Bohu, že žijú tu, a nie tam,“ zdôraznil Andy Hryc, ktorý stvárnil Petra Bernarda.

Ako sa vyjadrila Wanda, slovensko-ukrajinskú hranicu a jej príbeh pozná od detstva. „Moja mama je z Uble, dedinky s oficiálnym hraničným priechodom. Do roku 1993 to bolo Bohom zabudnuté miesto, kde líšky dávali dobrú noc. Bola to prísne strážená hranica so Sovietskym zväzom, cez ktorú neprenikla ani myš. Po páde Sovietskeho zväzu sa z hranice stalo miesto, kde sa diali nevídané veci. Vo veľkom tu začalo prekvitať pašovanie a nelegálny obchod medzi Slovenskom a Ukrajinou. Keď som sa rozhodla, že ideme točiť tento film, bolo mi jasné, že to musíme urobiť na východe. Ten kraj je veľmi špecifický. Úžasný je najmä vďaka svojej neopakovateľnej prírode, ktorá je takmer nedotknutá a takú na Slovensku nájdete už len ťažko. Takisto architektúra je tam iná, domy a kostoly vyzerajú inak ako na zvyšku Slovenska. A čo sa týka Ukrajiny, také prostredie by sme nenafingovali nikde inde. Všetko tam vyzerá úplne inak a má to svoje nezameniteľné čaro,“ opísala dôvody nakrúcania Wanda.

Na otázku prečo by si mali ľudia pozrieť film Čiara, znela jej odpoveď jednoznačne: „Lebo sme natočili dobrý príbeh o rodine, láske, zrade, o morálnych hraniciach a o tom, čo sa stane, keď ich človek prekročí. Príbeh je z prostredia, o ktorom vieme veľmi málo a je to škoda. Slovensko zase tak veľké nie je,“ uzavrela produkčná Wanda Adamík Hrycová.

-sta