Šesť obcí susediacich s Národným parkom Poloniny rieši vážny problém

Samosprávy šiestich obcí susediacich s Národným parkom Poloniny - Ulič, Ubľa, Stakčínska Roztoka, Kalná Roztoka, Hrabová Roztoka a Klenová - ktoré vykurujú obecné objekty spaľovaním drevnej štiepky v kotolniach na biomasu, riešia obrovský problém. Osem mesiacov po implementácii projektu na zmenu palivovej základne s nákladom vyše 60 miliónov korún im ministerstvo životného prostredia odmietlo uznať nákup strojných zariadení ako oprávnené výdavky. Obciam hrozí, že 16 až 18 miliónov korún zostane na ich pleciach. Pre niektoré by to znamenalo nútenú správu. Projekt zastrešovalo občianske združenie Poloniny. Jeho predseda a zároveň starosta Stakčínskej Roztoky Dušan Hirjak požiadal minulý štvrtok o pomoc štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia SR Jaroslava Jaduša, ktorý sa zúčastnil na rokovaní regionálneho ZMOS v Snine.

"Projekt podpísal bývalý minister životného prostredia. Kontrola verejného obstarávania z odboru implementácie v júni .2006 nezistila žiadne nedostatky, všetko bolo v poriadku. Dnes nám nechcú vyplatiť peniaze, pretože nákup strojných zariadení nesúvisí so schváleným projektom. Znamená to, že úradníci nepreštudovali projekt schválený ministrom. Keď niekto odflákol prácu pri kontrole, nech platí," konštatoval Hirjak. Obce nemajú finančné zdroje, aby zaplatili banke peniaze, ktoré si požičali na projekt. "Banka nám zablokuje účty, budeme v nútenej správe," pripomenula obrovské riziko starostka Uble Nadežda Sirková. Podľa starostov je to odstrašujúci príklad pre ostatné obce, ktoré majú zámer realizovať projekty z eurofondov.

"Obce nemajú žiadnu istotu, že dôjde k refundácii finančných prostriedkov, ktoré investujú do projektov," povedala Sirková Paradoxné na tom je to, že ministerstvo životného prostredia, podľa vyjadrenia spoluautora projektu, primátora Sniny Štefana Milovčíka, považuje tento pilotný projekt za vzorový. Združenie Poloniny má rozpracovaný projekt na zmenu palivovej základne pre ďalších 15 obcí. Po tejto skúsenosti budú starostovia zrejme ostražitejší. Predseda regionálneho ZMOS Jozef Gajdoš poradil kolegom, aby nešetrili peniazmi a zverili manažovanie projektu implementačnej agentúre, ktorá ponesie riziko za prípadné chyby.

Štátny tajomník Jaduš oboznámil starostov s Operačným programom životného prostredia, pre ktorý je určených 1,8 miliárd eur na 7 rokov. Program je rozdelený do šiestich osí. Obcí sa týka 5 - integrovaná ochrana a racionálne využitie vôd, ochrana pred povodňami, odpadové hospodárstvo, ochrana ovzdušia a ochrana prírody. V prvej osi základnou zmenou oproti minulému obdobiu je plnenie záväzku, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v prístupovom procese -budovanie kanalizačných sietí v obciach a mestách nad 2000 obyvateľov. "Kým v minulosti Brusel pristupoval k tejto požiadavke benevolentne, nekontroloval, v súčasnosti ju musíme striktne dodržiavať," konštatoval Jaduš. Ako ďalej uviedol, vyhrané to nemajú ani veľké obce, ak okrem jadrovej časti majú aj satelity. "Dostali sme vzorec na výpočet ekvivalentných obyvateľov. Jedným z parametrov je dĺžka rozvodov," vysvetlil. Starostovi Dlhého n/C , /dlhé je takmer 4 km a má 2115 obyvateľov/ Jánovi Knižovi prisľúbil, že budú hľadať šalamúnske riešenie na dostavanie rozostavanej kanalizácie. Starostovi Belej n/C Jánovi Britanovi štátny tajomník poradil, aby oprášil projekt, ktorý v minulom období skončil v zásobníku projektov. Obec s 3 318 obyvateľmi má skolaudovanú čistiareň odpadových vôd, má užívacie povolenie, ale nemá čo čistiť, pretože nemá kanalizáciu. Navyše potrebujú čistiareň rozšíriť na ďalších 2 400 objemových jednotiek, pretože bola postavená iba na 1133.

Záchrannou barlou pre malé obce je podľa Jaduša Program obnovy vidieka. Štátny tajomník upriamil pozornosť starostov aj na úverové programy s jednopercentnou úrokovou mierou na rok a dĺžkou splácania 10 až 15 rokov. Lepším riešením než dlhoročné budovanie kanalizácie je podľa Jaduša výstavba drobných kanalizačných radov pre 6 až 10 domov. Tie sú podľa neho efektívnejšie ako malé domové čistiarne. "Ak je domová čistiareň postavená na žiadosť obce, z verejných zdrojov, musí obec garantovať jej prevádzku. Keď majiteľ domu zariadenie vypne, lebo mu žerie energiu, nebude zabezpečený verejný záujem, nedôjde k vyčisteniu odpadovej vody," konštatoval.

Ako fantasticky príklad práce domových čistiarní uviedol obec Pichne. V odpadovom hospodárstve budú preferované projekty zamerané na zavedenie a zefektívnenie separovaného zberu a recyklácie komunálneho odpadu, na rekultiváciu starých skládok a území po starých environmentálnych záťažiach. Obce majú povinnosť zaviesť separovaný zber do roku 2010. "Do budúcna treba očakávať tlak na zvyšovanie materiálového zhodnotenia komunálneho odpadu. To znamená, že budú vzrastať limity a bude sa separovať viac druhov komodít," uviedol Jaduš. Starostom poradil, aby pre každý projekt si hľadali partnerov. "Súčasné trendy a požiadavky na odpadové hospodárstvo sú také vysoké, že myslieť si, že obce to zvládnu samé, je naivné. Každé mesto, región na západe spolupracuje s významnou spoločnosťou, ktorá sa zameriava na odpadové hospodárstvo. Máme skúsenosti, že väčšina podnikov, ktoré sú v stopercentnom vlastníctve mesta či obce, je stratová a dotovaná z rozpočtu.

Za katastrofu považuje Jaduš návrat k „petríkom" a iným spaľovacím telesám, v ktorých sa pália handry, plasty, guma ... "Treba vyvinúť tlak na ministerstvo hospodárstva a vládu, aby vymysleli spôsob ako stimulovať náhradu týchto zdrojov za tepelné zdroje novej generácie", myslí si Jaduš. Potvrdil informáciu starostu Parihuzoviec J. Stanka, že v minulom období mohli získať financie na slnečné konektory aj fyzické osoby. Nepokladá to za správne. "Dôležitejšie je, aby slnečné konektory boli na školách a sociálnych zariadeniach," myslí si Jaduš.

Ochranu ovzdušia majú podporiť projekty zamerané na zmenu palivovej základne. Na Slovensku je vysoký výskyt prachových častí. Obce môžu získať peniaze aj na čistiace či zametacie vozy, na výsadbu zelených častí medzi obytnou a priemyselnou zónou a pod. V oblasti ochrany prírody prinesie zmeny prehodnocovanie území Nátura 2000 a nová zonácia národných parkov. „Budeme intenzívne a nekompromisne chrániť to najvzácnejšie, ale ostatné uvoľníme na aktivity zamerané na sociálno-ekonomický rozvoj," zdôraznil Jaduš.

Mária Lopatníková