ŠETRENIE PO SLOVENSKY

 

Od doby vzniku Slovenskej republiky každá vládna garnitúra zápasila so zdôvodňovaním rôznych ekonomicko – finančných káuz spájaných s neekonomickým nakladaním so zvereným majetkom alebo priamo s tunelovaním niekoľko miliónových investičných zákaziek a prevodom finančných prostriedkov na osobné účty a účty zainteresovaných a momentálne na vláde parcipujúcich strán. Každá vláda na zodpovedné posty na všetkých stupňoch riadenia dosadzovala a dosadzuje svoje „nomenklatúrne kádre“, ktorých podľa všetkého prvou povinnosťou je dbať na čisté a nepoškvrnené meno politickej strany a zabezpečovať financie na chod straníckeho aparátu. Za vlády komunistov sa to veľmi kritizovalo a odsudzovalo.

 

Za takmer dvadsať rokov existencie samostatného Slovenska v našom štáte vzniklo niekoľko miliónových až miliardových káuz, ktoré doposiaľ neboli vyšetrené, a tým pádom niet vinníkov ani odsúdených a zaviazaných spôsobenú škodu štátu nahradiť. Všetky kauzy po veľkom boome sa zametú pod koberec a spokojná je koalícia a aj opozícia. Potom sa nečudujme, že na Slovensku je najvýhodnejšie byť ministrom, štátnym tajomníkom alebo vysokým úradníkom – nominantom strany, ktorá je práve pri moci. Úradník má zaručený pravidelný mesačný príjem a aj keď niečo pokazí, tak sa nič nedeje, akurát ho môžu odvolať s tučným odstupným.
 

Problémom vlády je naplnenie štátneho rozpočtu, aby bola splnená úloha Európskej komisie na dodržanie deficitu pre rok 2013. Hľadajú sa možnosti, kde sa dá ušetriť. Doposiaľ podstatná záťaž v rámci šetrenia dopadla na živnostníkov a obyčajných ľudí, ktorým stúpajú náklady na dopravu, potraviny, zdravotnú starostlivosť, školstvo ... Ale nadštandardne zarábajúcich sa šetrenie požadované štátom pri ich príj -moch nedotkne vôbec. Podľa nedávnej analýzy uverejnenej v denníku PRAVDA ako sa dotkne zvýšenie dane nadštandardne zarábajúcich občanov, najlepšie sú na tom poslanci NR SR, ktorých príjem aj s benefitmi je zarážajúci. Ich nekontrolované paušálne náhrady, cestovné výhody, ubytovanie, bezplatné kancelárie, štátom platení asistenti, počítačová technika a ešte ďalšie výhody, o ktorých možno obyčajní ľudia nevedia, ich stavia do pozície nadľudí.

 

Práve preto pred voľbami kandidáti používajú všetky možné spôsoby boja a sľuby, len aby boli zvolení do NR a mali na štyri roky zabezpečený príjem. A popritom stihnú vykonávať ešte ďalšie dve - tri a podaktorí možno aj viac pracovných pozícií alebo poslaneckých mandátov a zároveň si upevňujú pozíciu do budúcnosti, lebo momentálne známosti treba čo najviac využiť. Ktorý zamestnanec tej - ktorej firmy sa môže pochváliť takými výhodami ako poslanci NR SR? Prečo poslanec po skončení mandátu v NR SR si ponecháva prenosný počítač, ktorý by mohol byť darovaný niektorej základnej škole? Prečo poslanci NR SR majú nadštandardné odstupné? Načo je Slovensku 150 poslancov? Stačilo by ich úplne menej ako 100, ale aby svoju prácu vykonávali zodpovedne, všetci sa podieľali na príprave návrhov zákonov. Aby sa nestavalo, že zákon ešte nebol uvedený do života a už je potrebná jeho novelizácia. A aby pravidelne skladali účty svojim voličom. Poslanec NR SR by mal zastupovať región, v ktorom žije a má trvalé bydlisko a ktorého voliči mu dali svoj hlas. To, že si poslanci NR SR s veľkým aplauzom zrušili imunitu pre občanov nič neznamená. Nezlepšila sa im životná úroveň, nezvýšila sa zamestnanosť, chudák zostal chudákom, nezamestnaný zostal nezamestnaným, bezdomovec zostal bezdomovcom, ale bohatý sa stal bohatším!!!
 

V rámci šetrenia je potrebné prehodnotiť zákon o platoch primátorov, starostov a predsedov VÚC. Samostatnou kapitolou sú generálni riaditelia štátnych podnikov a členovia ich dozorných rád. Poberajú nadštandardné platy a odmeny, aj keď podnik vykazuje stratu a je zadlžený. Potrebné je prehodnotiť aj odmeňovanie sudcov. Občania sa stretávajú s prieťahmi v súdnych konaniach, sťažujú sa a sudcovia nemajú žiadne postihy. Zrušil by som aj príspevky štátu politickým stranám za výsledky v parlamentných voľbách, nech si svoje rozmary a večierky platia zo svojho.
 

V našej republike netreba hľadať zázračné opatrenia na šetrenie, len prestať kradnúť a tunelovať firmy a o zverené hodnoty sa starať tak ako zodpovedný gazda. Treba na Slovensku skoncovať so zásadou: Kto nič nerobí, nič nepokazí a preto si zaslúži vysokú odmenu, lebo nespôsobí žiadnu škodu. Obyčajný občan aj so svojou rodinou muší vyžiť z 350 € mesačne, dôchodca ešte z menej, ale našim mocipánom sa mali aj 3 000 € a viac a pritom ešte oni a ich rodiny využívajú rôzne nepeňažné benefity.
 

Ing. Mikuláš DIMUN, Humenné