Severovýchod Slovenska: Ľudia už nekupujú ani chlieb

Prešovský kraj je prvý pri investovaní do svojho zdravia, Košický do bývania.

VÝCHOD. Všeobecne panuje názor, že najviac ide do peňazí strava či výdavky spojené s bývaním. Výnimkou nie je ani východné Slovensko.

Avšak, aj tu sú mierne rozdiely.

Na východe pod priemerom
Podľa štatistík boli v roku 2016 na Slovensku výdavky na osobu na mesiac priemerne vo výške 358 eur. Na východe je to však viac ako o 50 eur menej.

Konkrétne v Prešovskom kraji to bolo 304 eur za mesiac a v Košickom 308 eur za mesiac.

A ktoré položky sú pre východniarov najnáročnejšie na ich rodinný rozpočet?

Strava či bývanie
Najviac financií v Košickom kraji, v pomere k celkovým výdavkom, išlo v rodine na jednu osobu na potraviny a nealkoholické nápoje, celkovo až 67 eur (22 %).

Rovnako najviac v rámci Slovenska sa v Košickom kraji minulo aj na alkohol a tabak – hoci išlo o sumu „len“ 9,50 eura (2,7 %). Celkovo to však znamenalo najviac z celého Slovenska.

Na východe však platí, že v Košickom kraji patrí k top investíciám aj financovanie do bývania a výdavkov s tým spojených – 64 eur (18 %).

V Prešovskom na lieky
Zaťažkávajúcou položkou pre peňaženky je pre východniarov zdravie.

Z celkového rozpočtu si v Prešovskom kraji ukrojí síce „len“ 10,67 eura (v Trenčianskom kraji je to napríklad 12,27 eura), ale v rámci rozpočtu to tvorí až 3,5 %. Prešovský kraj je tak v tomto smere na prvom mieste v investíciách spomedzi všetkých krajov.

Do peňazí ide celkom pekne aj doprava. V Prešovskom kraji minie jeden člen domácnosti za mesiac priemerne 37,21 eura, čo predstavuje 12,2 % z celkových financií a v rámci Slovenska sa tak Prešovský kraj radí na druhé miesto.

Do reštaurácií či hotelov odnesú obyvatelia Prešovského kraja priemerne za mesiac 16,08 eura, čo je 5,3 % v rámci rozpočtu.

Táto položka v kraji tak obsadila tretie miesto v rámci celého Slovenska.
Na oblečenie investujú v Prešovskom kraji o euro viac – priemerne je to za mesiac 17,56 eura, čo predstavuje 5,8 % a druhé miesto v rámci Slovenska.

Úspory len nízke
Fakt, že príjmy na východnom Slovensku sú najnižšie v rámci krajiny, netreba zdôrazňovať, je všeobecne známy. Z toho teda plynie aj schopnosť úspory. Napriek tomu sa gazdovať v rámci možností darí.

Priemerne na Slovensku tvorili príjmy 440,91 eura a výdavky 358, 41 eura, teda úspora bola 82,50 eura.

Kým v Košickom kraji boli príjmy 406,85 eura a výdavky 308,66 eura, podarila sa priemerne ušetriť takmer stovka (98, 19 eura). V Prešovskom kraji však boli čísla ešte menšie.

Pri príjmoch 375,80 eura a výdavkoch 304,56 eura sa podarilo ušetriť len 71,24 eura.

Ťažký život slobodnej mamičky
Ľahké to nemajú ani mamičky, ktoré so svojimi deťmi ostanú samy.

Pred časom nám svoj príbeh o tom, ako sa slobodným mamičkám žije na Slovensku, porozprávala Simona z Popradu, ktorej priezvisko máme v redakcii.

„Ak žena má priateľa, manžela, dá sa to zvládnuť, lebo o matku aj o dieťa je postarané, či z finančnej alebo inej stránky,“ povedala.

To ale nebol práve Simonin prípad. Na svoje prvé dieťa, malú Ninku, ostala sama.

„Viem, aké to je, keď je žena sama s dieťaťom na materskej, z ktorej nedokáže ani zaplatiť nájom, nieto ešte vyžiť, ale podľa našej vlády sa dá asi všetko zvládnuť,“ uviedla.

V čase rozhovoru bola Simona na materskej dovolenke práve piaty mesiac.

„Nebyť mojej rodiny, tak päť mesiacov už žijem na ulici aj s dieťaťom. Som slobodná mamička, od bývalého priateľa nedostávam ani cent,“ rozrozprávala sa.

Najprv myslí na malú, až tak na seba
Materská, z ktorej musela každý mesiac vyžiť, predstavovala sumu 257 eur.
„Dostanem ešte smiešnych 23 eur aj nejaké drobné ako prídavky na malú. Z toho mi treba nakúpiť hygienu, plienky, umelé mlieko, keďže sa mi nepodarilo dlhšie kojiť ako jeden mesiac, oblečenie,“ vyratúva.

Až keď je všetko nakúpené pre malú, začne Simona myslieť na seba. „Až potom som na rade ja. Nakúpim potraviny a tak ďalej,“ uviedla.

Ako Simona sama povedala, keby nemala rodinu, nezvládla by to.

„Zabezpečili mi postieľku, vaničku, kočiar, všetko, čo prvorodička a každá matka na začiatok potrebuje. Brat mi bol neskutočnou oporou,“ dodala.

Slobodná mama nemá šancu
Simona je toho názoru, že slobodná matka na Slovensku jednoducho nemá šancu z materskej vyžiť.

„Možno niektorá, ktorá robila pred tehotenstvom a vypočítajú jej vyššiu materskú, ale aj to trvá iba šesť mesiacov. Potom je na rade rodičovský príspevok. Je to menej ako životné minimum, ale to už nikto nevidí,“ uzavrela.

Ľudia už nekupujú ani chlieb
Súkromníkov na severovýchode likvidujú reťazce. Ľudia v malých obciach nakupujú len pečivo, maslo, pivo a pálenku.

Majiteľov malých súkromných obchodov v obciach v okolí Bardejova sme sa pýtali, koľko minú ľudia pri každodennom nakupovaní a za čo.

Gerlachov: Nákupná turistika
Na to za koľko a čo ľudia nakupujú, sme sa pýtali najprv predavačky v malých súkromných potravinách v tisícovej obci Gerlachov, trinásť kilometrov od Bardejova a desať kilometrov vzdušnou čiarou od hranice s Poľskom.

„Ako kedy, ale väčšinou míňajú malé čiastky a nakupujú iba základné potraviny. Chlieb, mlieko, jogurty. Čerstvé veci. Ostatné si kúpia v meste v nejakom reťazci. Dobre ide ešte pivo a pálenka z malých fľaštičiek, čo tu v obchode hneď chlapi vypijú,“ hovorí pani Anna, ktorá pracuje v malej lokálnej sieti potravín piaty rok.

„Nedeľa je u nás v obci, v úvodzovkách, turistický deň. Ľudia si sadnú do auta a ide sa nakupovať akciový tovar do mesta. V okolitých obciach, kde je početná komunita Rómov, robia raz do mesiaca, keď dostanú peniaze, tržby hlavne oni. Vtedy nakupujú vo veľkom.“

„Ľudia v prihraničných oblastiach tiež veľa nakupujú v Poľsku. Hlavne mäso je tam oveľa lacnejšie. Naopak sem chodia na dobrý alkohol a pivo aj Poliaci,“ dodáva Anna.

Lukov: Nie sú ľudia
Na úpätí pohoria Čergov, dvadsať kilometrov od Bardejova, leží dedinka Lukov, v minulosti nazývaná aj Venecia, po usadených talianskych sklároch z ostrova Murano.

Má 600 obyvateľov, na rozdiel od Gerlachova tu žije veľa Rómov.

Majiteľ malého obchodu s potravinami tu predáva už 25 rokov, podľa jeho slov nie je čo závidieť.

„Ľudia kupujú naozaj už iba základné potraviny. Ostatné si nakúpia vo veľkom reťazci, dokonca aj pečivo, ktoré si potom zamrazia. Do Poľska chodia na takzvané vodnaté mäso,“ vysvetľuje majiteľ.

„Viete, obyvatelia už nepovažujú obec za komunitu. Ja som tu od roku 1993. Pokým neboli reťazce, išlo to dobre. V poslednej dobe išli tržby dole, v obci nie sú ľudia, nie je tu práca, ľudia odišli preč,“ hovorí.

Šiba: Chleba a hotovo
Pod tým istým pohorím, desať kilometrov južne od Bardejova, je ďalšia malá obec, kde žije 600 obyvateľov, ktorá bola v minulosti tiež známa sklárskou hutou. Šiba.

„Najviac chleba a koniec. Ale polovica ľudí už nekupuje ani chlieb. Potom už idú kupovať do mesta. Ešte možno mlieko. A samozrejme alkohol, pivo a malá fľaštičková pálenka. Niekto dá euro osemdesiat, niekto štyri, desať, niekedy utratia aj dvadsať eur. Ale prevažne sú to malé nákupy. Letá sú lepšie ako zimy, prídu deti, návštevy,“ vysvetľuje pani Anna Marcinová, ktorá prevádzkuje štvrtý rok malé potraviny vo vlastnom dome.

„Odkedy je v meste reťazec, ľudia už chodia menej aj do Poľska, v nedeľu sa chodí nakupovať vo veľkom,“ dodáva.

Porovnanie cien základných potravín na Slovensku a v Poľsku
Cukor 1 kg
SK: 0,59 € – 0,80 € PL: 0,48-0,72 €
Chlieb
SK: 0,80 – 1,50 € PL: 0,72-1,44 €
Mlieko 1 l
SK: 0,45 – 1 € PL: 0,11-0,24 €
Vajcia 10 ks
SK: 3 – 6 € PL: 1,37-1,80 €
Maslo 250 g
SK: 2 – 4 € PL: 0,48-0,96 €
Kurča (celé)
SK: 1,50 – 3,00 € PL: 0,36-0,72 €
Tabuľka čokolády
SK: 0,85 – 1,99 € PL: 0,48-1,20 €
Múka 1 kg
SK: 0,50 – 0,90 € PL: 0,24-0,96 €
Čaj (1 škatuľka)
SK: 1,00 – 2,25 € 1PL: 1,20-2,88 €
Mletá káva 250 g
SK: 4,00 – 6,00 € PL: 4,80 €

MÁRIA PIHULIČOVÁ, MARIO HUDÁK, JANA PISARČÍKOVÁ

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/20809665/severovychod-slovenska-ludia-uz-nekupuju-ani-chlieb.html?ref=njctse

Foto
Peniaze. Ako sa s nimi hospodári na východe?
(Zdroj: sme.sk)