Silvester po mirošovsky...

Podľa občianskeho kalendára na deň 13. január vychádza predvečer sviatku Obrizanija Hospodňa. Týmto sviatkom si pravoslávni kresťania pripomínajú udalosť obriezky, ktorá bola podľa starozákonného spôsobu na ôsmy deň po narodení vykonaná na novonarodenom Spasiteľovi.

Je to zároveň i predvečer sviatku veľkej osobnosti pravoslávnych dejín sv. Vasilija Veľkého, Arcibiskupa  Cézarei Kapadóckej, ktorá sa nachádzala na území Byzanskej - Východorímskej ríše (v oblasti dnešného Turecka). Obe sviatky sa viažu so začiatkom nového roka podľa starodávneho juliánskeho kalendára. V predvečer týchto sviatkov už aj v časoch, keď ešte fungovalo Mirošovské roľnícke družstvo, bolo dobrým zvykom urobiť medzi zamestnancami zbierku do klobúka na menšiu oslavu spojenú s príchodom nového roka. Ľudia si zajedli, vypili, zaspievali a družne sa poveselili. Ako hovoril jeden z významných predstaviteľov Mirošovskej komunity - Ján Bochnovič: „Oni nech si sviatkujú svojho Silvestra, kedy chcú a my máme svojho, tak ako nám to zanechali naši predkovia...“ Po rozpade družstva sa ľudia akoby utiahli každý do svojej ulity, do svojho domu.

Preto sa kurátori z Vyšného Mirošova s priateľmi rozhodli obnoviť starú tradíciu nášho Silvestra. Už po druhý rok zorganizovali a pozvali na túto udalosť svojich spoluobčanov.  Všetko sa začalo, ako sa to patrí, najprv v pravoslávnom chráme pri sviatočnej večernej bohoslužbe spojenej s poďakovaním Všemohúcemu Hospodinovi za uplynulý rok a prosbou o požehnanie na rok nastávajúci. Neskôr sa obyvatelia presunuli k Obecnému úradu. Tam nám pri krátkom príhovore, zaželal otec duchovný veľa zdravia, šťastia a božieho požehnania a podľa starej gruzínskej tradície nás vyzval: „aby sme, podľa možností, z našich pohárov vypili toľko kvapiek koľko je medzi nami úprimnosti, otvorenosti a vzájomného porozumenia a nechali tam len toľko kvapiek koľko je medzi nami falošnosti, závisti a farizejstva.“

„Mirošovjanom“, samozrejme. nebolo treba hovoriť dvakrát... Po tom ako strieľalo šampanské, sa ozvalo dunenie a zažiarila nádherná hra svetiel ohňostroja, ktorý bolo vidieť široko na celé okolie. O polnoci sa následne do diaľky rozozvučali zvony na veži pravoslávneho chrámu sv. Kosmu a Damiana a svojim mystickým zvukom pokrývali naše príbytky a blízkych. Mirošovčania i tento rok strávili predvečer spomínaných sviatkov družne a spoločne. Nech Hospodin požehná aj nastávajúci rok 2014, aby sme vždy mohli takto srdečne vydať spoločné svedectvo o našej pravoslávnej viere spojenej so starodávnou tradíciou našich predkov.

(bm)