SKR distav odpoviď od OBSE i z Brusela. Rusyňska sprava rušať doperedu

Predseda SKR zvernuv s’a i do Charlesa  Michela.

Svitovŷj kongres Rusyniv (SKR) pidporuje namahŷ Ukrajinŷ o evrointegraciju, no jednočasno zvertať uvahu na problemu nevŷznaňa Rusyniv na Ukrajini i potyskovaňa jich prav.

V tij spravi zvertať s’a kongres do evropskŷch organizacij i inštitucij, žebŷ prava Rusyniv bŷly zabezpečenŷ i Kyjevom, i žebŷ toto bŷlo vŷpovneno išči počas procesu integraciji.

Jak informovav predseda SKR Štefan Ľavynec’ počas zasidaňa Svitovoj radŷ Rusyniv u četver’ 6-ho jula 2023-ho roku, v tŷch dňach pryšly dalšŷ odpovidi na pysma, kotrŷ bŷly z boku kongresu zahnanŷ. Konkretno od vŷsokoho komisar’a OBSE pro narodnostnŷ menšŷnŷ, i z Brusela.

Światowy Kongres Rusinów otrzymał odpowiedź od OBWE i оd UE. Sprawa Rusinów nabiera tempa
https://www.lem.fm/swiatowy-kongres-rusinow-otrzymal-odpowiedz-od-obwe-i-z-brukseli-sprawa-rusinska-rusza-do-przodu/

Pered venecijskov komisijov
Jak s’me vže skoriše informovaly, predstayvyteli Svitovoho kongresu Rusyniv na čoli z predsedom kongresu Štefanom Ľavync’om diskutovaly v apriľu toho roku z predstavyteľamy Venecijskoj komisiji, kotra v tim časi analizovala narodnostnŷj zakon i prava narodnostnŷch menšŷn na Ukrajini.

Onaljn striča prochodyla na rekomendaciju predsydateľkŷ Evropskoj komisiji Ursulŷ fon der Lejen, kotra reagovala na pysmo predsedŷ SKR z decembra 2022-ho roku, jake bŷlo zahnane vtohdŷšňomu predsedovy vladŷ Slovac’koj republikŷ Eduardovy Hegerovy, a do vidoma prezidentci SR Zuzani Čaputovij i šefci Evropskoj komisiji.

Rusynŷ vŷstupyly pered komisijov iz pjaťoma holovnŷma požadavkamy. Po perše, vŷznaty karpaťskŷch Rusyniv za okremŷj narod i avtochtonnu narodnostnu menšŷnu na Ukrajini, a pryznaty jim všŷtkŷ prava v zhodi z medžinarodnŷma dohovoramy, kotrŷ Ukrajina pidpysala.

Po druhe, daty v slidujučim spysovaňu žŷteliv na Ukrajini možlyvosť identifikovaty s’a jak karpaťskŷj Rusyn v oficialnŷch formular’ach. Po treťe, zapysaty karpaťskŷch Rusyniv do spysku korinnŷch narodiv Ukrajinŷ. Po četver’te, povnyty, z boku Ukrajinŷ, obovjazkŷ, kotrŷ vŷchoďať z Dohovoru o ochrani narodnosnŷch menšŷn.

І po pjate, zrušŷty Plan krokiv rišiňa problem Ukrajinciv-Rusyniv pryjatŷj 7-ho oktobra 1996-ho roku, kotrŷj podľa slov predsedŷ SKR Štefana Ľavync’a ne ohrožuje lem Rusyniv na Ukrajini, ale i v dalšŷch krajinach, de žŷjuť.

Predstavyteli Venecijskoj komisiji po diskusiji z predstavyteľamy Rusyniv skonštatovaly, že ne suť kompetentnŷ rišŷty problemŷ, kotrŷ Rusynŷ oholosyly na striči. Členove komisiji rekomendovaly predstavyteľam Rusyniv, žebŷ zvernuly s’a zo svojima problemamy do Radŷ Evropŷ.

No predseda Svitovoho kongresu Rusyniv kontaktovav i dalšŷ evropskŷ organizaciji v spravi rišiňa rusyňskoj problemŷ na Ukrajini.

Pysmo od vŷsokoho komisar’a OBSE
V druhij polovyni juna pryšla odpoviď od vŷsokoho komisar’a Organizaciji pro bezpečnosť i spivpracu v Evropi pro narodnostnŷ menšŷnŷ Kairata Abdrachmanova.

V odpovidi komisar’a s’a pyše, že joho ur’ad spivpracuje z ukrajiňskŷma organamy što do posylniňa legislativnŷch i inštitucionalnŷch ramkiv v oblasty prav narodnostnŷch menšŷn, i pidkresľuje, že vopros narodnostnŷch prav je jednŷm iz kľučovŷch.

Komisar’ pyše, že z interesom pročitav informaciji, kotrŷ nachodyly s’a v pysmi od Svitovoho kongresu Rusyniv, i choče dalše prodovžovaty v dialogu na totu temu. Sam zaproponovav možlyvosť, žebŷ predstavyteli SKR strityly s’a z joho timom, kotrŷj ho dalše bude informovaty o cilij spravi.

Odpoviď pryšla i z Brusela
Na kinc’u juna pryšla odpoviď i z Brusela, konkretno z Dyrektorijatu pro vŷchodnu Evropu i centralnu Aziju, od holovŷ Ukrajiňskoj diviziji Petrŷ Gombalovoj. Totu odpoviďov poviryv holova Evropskoj radŷ Charles  Michel.

Jak pyše Gombalova, prava členiv narodnostnŷch menšŷn suť centralnŷma i fundamentalnŷma cinnosťamy Evropskoj uniji, a suť časťov Kopenhagskŷch kriterij, kotrŷ treba vŷpovnyty, žebŷ krajina mohla vstupyty do Evropskoj uniji.

„Bereme do vidoma vašŷ znepokojiňa,“ pyše s’a v odpovidi z tŷm, že Brusel bude dalše pozorno slidovaty dialog z predstavyteľamy narodnostnŷch menšŷn na Ukrajini i všŷtko, što je povjazane z odnosnov legislativov.

Tak samo podľa pysma buduť v Bruseli dalše dozeraty na implementaciju ukrajiňskŷch zakoniv, kotrŷ odnos’ať s’a ku pravam narodnostnŷch menšŷn, jak i na zakonnŷ pravyla na mistnij i regionalnij urovny.

Sprava rušať doperedu
Rusyňska sprava tak po rokach stagnaciji, viryme, rušať doperedu. Narozdil od Kyjeva evropskŷ inštituciji ne ignorujuť žadaňa Rusyniv o jich vŷznaňa na Ukrajini.

Jak poviv sam predseda Svitovoho kongresu Rusyniv, teper’ distaly s’me konkretnŷ odpovidi i konkretnŷ kontaktŷ, do kotrŷch možeme dalše zvertaty s’a v spravi rišiňa toj problemŷ. Štefan Ľavynec’ choče o dalšŷch postupach informovaty počas zasidaňa Svitovoho kongresu Rusyniv, kotrŷj odbude s’a tot rik v avgusti v Novim Sadi, v Serbiji.

Tak samo choče predseda pryhotovyty punkt rezoluciji, kotrŷj s’a bude dotuľaty najnovšŷch vŷslidkiv našŷch namah, a pryhotovyty s’a na dalšŷ postupŷ i jidnaňa z predstavyteľamy evropskŷch inštitucij i organizacij.

Petro Medviď

žridlo: 
Світовый конґрес Русинів (СКР) дістав одповідь од ОБСЕ і з Брусела. Русиньска справа рушать допереду
СКР підпорує намагы Україны о евроінтеґрацію, но єдночасно звертать увагу на проблему невызнаня Русинів на Україні і потискованя їх прав.
https://www.lem.fm/skr-distav-odpovid-od-obse-i-z-brusela-rusinska-sprava-rushat-doperedu/