SKR žadať bezodkladne zastavliňa perzekucij Rusyniv na Ukrajini
Zvertať s’a do slovac’koho premjera.
Svitovŷj kongres Rusyniv pryjav vŷhološiňa, kotrŷm zvertať s’a do premjera vladŷ Slovac’koj republikŷ Eduarda Hegera, i žadať bezodkladne zastavliňa perzekucij Rusyniv na Ukrajini, jak i pryznaňa jich narodnostnŷch prav.
Kongres zvertať s’a do slovac’koho premjera z toj pryčinŷ, že organizacija je registrovana jakraz na Slovakiji.
Do vidoma SKR zažene toto vŷhološiňa i prezidentci Slovac’koj republikŷ Zuzani Čaputovij, ministrovy zahraničnŷch dil i evropskŷch sprav Slovac’koj republikŷ Rastislavovy Kačerovy, a predsydateľci Evropskoj komisiji Ursuli fon der Lejen.
Podľa našŷch informacij členove Svitovoj radŷ Rusyniv za okremŷ deržavŷ proponujuť vŷhološiňa zahnaty i vlasťam svojich deržav.
Prynosyme vam cilŷj text vŷhološiňa, kotre je pidpysane predsedom Svitovoho kongresu Rusyniv Štefanom Ľavync’om, i kotre holosovaňom členiv per rollam schvalyla Svitova rada Rusyniv.
Vŷhološiňa Svitovoho kongresu Rusyniv
Svitovŷj kongres Rusyniv, jak holovna organizacija Rusyniv i rusyňskŷch organizacij na cilim sviti
vitať
pryjaťa zakona o narodnostnŷch menšŷnach Ver’chovnov radov Ukrajinŷ z dňa 13-ho decembra 2022-ho roku, jak jedno z uslovij pro vstup Ukrajinŷ do Evropskoj uniji i vŷražať nadiju, že nova legislativa dasť garanciji pro etničnŷj i kulturnŷj rozvytok všŷtkŷch narodnostnŷch menšŷn na Ukrajini, vkľučno Rusyniv, kotrŷm Ukrajina na tot čas menšŷnovŷ prava ne pryznavať,
vŷražať znepokojiňa
odnosno rezultativ razij publikovanŷch Službov bezpekŷ Ukrajinŷ z dňa 14-ho decembra 2022-ho roku, v ramkach kotrŷch bŷly konfiškovanŷ i artefaktŷ rusyňskoj kulturŷ, medži nyma bŷly rusyňskŷ spivankŷ, časopysŷ i rusyňska simbolika – flag i himna Rusyniv, kotrŷ bŷly neopravdano označenŷ jak dokazŷ diverziji pr’amovanŷ proty teritorialnoj cilosty Ukrajinŷ, i naperek tomu, že relevantnŷ rusyňskŷ organizaciji na Ukrajini i v inšŷch krajinach jednoznačno odsudyly vojnu, označily za agresora Rosijsku federaciju, i vŷrazyly solidarnosť z Ukrajinc’amy i všŷtkŷma dalšŷma narodnosťamy, kotrŷ žŷjuť na Ukrajini,
žadať predsedu vladŷ Slovac’koj republikŷ,
žebŷ Slovac’ka republika zvertajuči s’a do Ukrajinŷ i zvertajuči s’a do Evropskoj uniji
a) vŷzvala na bezodkladne zastavliňa perzekucij Rusyniv žŷjučich na Ukrajini,
b) žadala pryznaňa menšŷnovŷch narodnostnŷch prav pro Rusyniv žŷjučich na Ukrajini.
Pidpys: Dr. Štefan Ľavynec’, predseda SR SKR
Petro Medviď, avtor
žridlo:
https://www.lem.fm/skr-zhadat-bezodkladne-zastavlinya-perzekutsij-rusiniv-na-ukrayini-zvertat-sya-do-slovatskoho-premyera/
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska davať rady svižovydaňi Marči.
-A zapamjatoj soj, muž musyť odchodyty z domu z povnym žaludkom a porožňima jajkami...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať