Slávnosti zvykov. Do Jarabiny chodí čoraz viac ľudí.

Cez víkend to bolo počuť z viacerých úst. Do Jarabiny na Slávnosti zvykov a obyčajov každý rok prichádza čoraz viac a viac ľudí. Na šiesty ročník cez víkend sa hlavnou ulicou pre veľký nával pohýňalo veľmi ťažko.

Niet sa čomu čudovať. Zábava, úprimná pohostinnosť, dobrá nálada, hojnosť jedla a pitia na tradičné slávnosti obce láka i mnohých, ktorí s rusínskou Jarabinou nemajú nič spoločné.

Vidieť priateľa po dlhom čase
Pre Jarabinčanov majú však slávnosti ešte jeden rozmer. "Aspoň raz za rok sa takto stretneme," hovoril dojato svojmu kamarátovi pri ponúkaní tradičných kapustných holúbkov Mikuláš Jarabinský. "Mnohí Jarabinčania dnes žijú inde, v mestách, v Čechách, ďalej v zahraničí. Toto je príležitosť, keď sa stretneme a porozprávame sa," povedal Jarabinský.

Uchvátená
V Jarabine bola prvýkrát Mária Potičná z Novej Kelče pri Domaši. "Som nadšená. Bez preháňania, bola som na viacerých podobných podujatiach, ale tu som uchvátená," povedala. Ale ani Mária nebola v Jarabine úplne náhodou. Jeden z rodičov jej vnukov Martina, Dávida, Kristínky pochádza práve z Jarabiny. Pre dietky to teda bola návšteva miesta svojich predkov.

"Aktívna účasť"
Rovnako slávnosti každý rok nevynechá dnešná Košičanka, ale pôvodom Jarabinčanka Ľubomíra Kušnírová. A čo viac, jej účasť je aktívna. Počas sobotného popoludnia stála pred rodičovským domom a ľuďom ponúkala jarabinské dobroty. "Je to aj návrat do minulosti, keď sa návšteve neponúkala káva ako dnes, ale pravidlom bolo, pre hosťa všetko, čo je doma. To mi je sympatické a takto si to chceme pripomenúť," dodáva Ľubomíra.

Rozumejú si
Do Jarabiny zavítali aj potomkovia z Čiech a ďalekých USA. Zaujímavá bola návšteva poľských Rusínov, ktorých u našich severných susedov nazývajú Lemkovia. "To je to isté, slovenskí, naši Rusíni sme jedno, v našom jazyku si dokonale rozumieme," povedal Petro z poľskej Legnice.

Tomáš Tišťan