SLÁVNOSTNÝ PRÍHOVOR PREMIÉRA RÓBERTA FICA NA DUKLE

 

Ako predseda vlády Slovenskej republiky sa pokúšam zahĺbiť do citového rozpoloženia slovenských vojakov, ktorí tu pod Duklou bojovali. A chápem, ako srdcia vibrovali aj českým bratom v zbrani, v Prvom československom armádnom zbore. Z týchto miest bolo naozaj už iba na skok do prvej slovenskej dediny, do Vyšného Komárnika. Rozrušenie a veľké očakávania nemohol skryť ani veliteľ, armádny generál Ludvík Svoboda. Pravdaže, ani sivý poľný armádny vlk, gen. Karel Klapálek. 

 

Chcem sa hlboko pokloniť hrdinským slovenským generálom a vojakom, ktorí na tomto poli slávy padli na hranici svojej vlasti. A rovnako sa chcem skloniť pred všetkými českými vojakmi  aj pred vojakmi Červenej armády. Je jedno, či to boli Rusi, alebo Ukrajinci, ktorí tu na Dukle padli. A podľa historika ich bolo takmer 9-tisíc. Česť a sláva im, lebo otvorili brány na ceste k našej slobode. Celý august som brázdil Slovensko a predniesol som niekoľko prejavov k 70- tému výročiu SNP, ktorého osud mal priame spojenie s osudom dvoch vojenských divízií slovenskej armády gen Augustína Malára pod Karpatmi. Začnem teda príbehom, ktorý som sa dozvedel iba nedávno. Stal sa uprostred Druhej svetovej vojny v Slovenskej Ľupči, kde už slovenskí partizáni z povstania ustúpili do hôr. 

 

Nemeckí nacisti chytili a odsúdili dvoch 21 ročných partizánov- Juraja Majera z Povrazníka a Františka Mazura zo Skalice. Týchto mládencov presne na štedrý večer 1944, keď sa spieva zbožná a magická Tichá noc, oboch obesili kruto a symbolicky na slovenských lipách pred evanjelickým kostolom. Koľká je v tom ľudská zvrhlosť, obesiť mladých ľudí práve na Štedrý večer pred kostolom na symbolickom strome Slovanov - na lipách. Chcem sa však zastaviť aj pri veliteľoch Dukly. Samozrejme, že o gen. Ludvíkovi Svobodovi sme toho veľa počuli, rovnako ako o prezidentovi ČSSR. Máme ho zapísaného v blízkosti Dubčeka z roku 1968. Skôr ma vzrušil príbeh bojového oblúka života gen. Karla Klapáka, ktorý ako dôstojník prešiel od októbra 1941, do októbra 1944. Zapísal sa do našej histórie už ako obranca severo- afrického prístavu Tobruk, ktorý odolával  náporom nemeckej a potom aj talianskej armády. Medzi striedajucími britsko- austrálskymi jednotkami bola samostatná poľská brigáda karpatských strelcov a do jej zostavy patril aj jedenásty československý prápor. 

 

A Karel Klapálek potom bojoval aj tu pod Duklou. Chcel som len ukázať, kde všade vo svete bojovali slovenskí a českí vojaci a dôstojníci. Medzi osudmi Tobruku a osudmi  Karpatsko- dukelskej operácie sa udialo napr. aj toto: Slovák a britský major letectva Otto Smik 6.6.1944 počas dňa D nad Normandiou zostrelil dve nemecké lietadlá. Medzitým pracoval plukovník Ján Abduš, ako vojenský pridelenec USA v Kanade a naverboval desiatky Slovákov a Čechov do vojny proti nemeckým nacistom. Spomínam to, drahí Slováci a Slovenky len preto, aby sme sa ako malý národ stále neumenšovali, ale aby sme sa naučili vyzdvihovať vlastných národných hrdinov, ktorí sa zreteľným písmom zapísali do histórie oslobodenia Európy. Dnes už známi generáli Smik aj Ambruš otvorili Európe možnosti pre dnešný pokojný a mierový život. Osudy povstania sú priamo zviazané s osudmi veľkej horskej vojenskej operácie v Karpatoch. Predstaviteľom nelegálnej SNR sa do začiatku povstania nepodarilo v rokovaniach so Sovietskymi vojenskými a politickými predstaviteľmi dosiahnuť konkrétne výsledky. 

 

Nie som tu ako vojenský expert, aby som načrtol bojové operácie, ktoré sa tu odohrali. Napokon sme boj o slobodu aj tak vyhrali. Krátku pozornosť chcem venovať aj práci Klubu generálov Slovenskej republiky. Chcem oceniť, ako generáli, ktorí sú už väčšinou vo výslužbe a na dôchodku našli novú životnú náplň, keď sa zodpovedne a vzorne starajú o budovanie a pestovanie slovenských vojenských tradícií. Moja vláda má v erbe zahraničnej politiky zapísané slovíčko mier. My chceme hájiť v Európe mier, lebo len on je predpokladom každého možného napredovania. Nijaké rinčanie zbraňami, sankciami a nedorozumeniami ešte nikdy nevyvolali v Európe pokrok, či už v obchodných, hospodárskych, alebo politických vzťahoch. Len uvoľnenie diskusie a rokovania sú cestou z krízovej situácie. Preto slovenská vláda uskutočňuje a bude uskutočňovať, rovnako ako aj NRSR len a len politiku mieru. 

 

(ver)