Slávny hotel Dukla v Bardejovských Kúpeľoch plánovali zbúrať

V minulosti slávny Hotel Dukla v Bardejovských Kúpeľoch je dnes v zúboženom stave. Vedenie kúpeľnej spoločnosti ho plánovalo zbúrať a postaviť na jeho mieste presnú repliku. Pamiatkari sú ale proti.
Národná kultúrna pamiatka - Hotel Dukla (pôvodne hotel Sczéchenyi, neskôr Slávia) bol postavený v roku 1895 v historizujúcom štýle. Do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR sa dostal v roku 2010.
 
Technický stav hotela si vyžaduje jeho celkovú rekonštrukciu. Vedenie kúpeľnej spoločnosti prišlo s návrhom na jeho zbúranie a postavenie repliky.
 
„Vzhľadom k tomu, že je veľmi zničený, oslovili sme krajský pamiatkový úrad a ministerstvo kultúry SR. Chceli sme objekt zbúrať a na jeho mieste postaviť jeho repliku. Zaväzovali sme sa, že ho postavíme do detailov. Nebolo nám to dovolené,“ skonštatoval technický riaditeľ Bardejovských Kúpeľov Jozef Bača.
 
Pamiatkari: Replika nenahradí originál
Krajský pamiatkový úrad Prešov sa podľa riaditeľky Evy Semanovej k asanácii hotela a postavení jeho repliky nevyjadroval.
 
Od vedenia kúpeľov nedostali písomnú žiadosť. Pôvodný zámer vlastníka národnej kultúrnej pamiatky je podľa pamiatkarov neprípustný.
 
Hotel Dukla je jedným z troch významných pôvodných architektonických dominánt Bardejovských Kúpeľov (ďalšie sú hotel Alžbeta – pôvodne hotel Deák a hotel Astória – pôvodne hotel Erzsébet).
 
„Objekt dokladá stavebný vývoj kúpeľnej architektúry v daných kúpeľoch a v danom období. Prezentuje vývoj stavebných technológií materiálov, konštrukcií a povrchových úprav. Hotel si zachoval pôvodnú pôdorysnú dispozíciu. Asanáciou objektu by nenávratne zanikli všetky vyššie uvedené pamiatkové hodnoty. Replika nenahradí originál,“ podotkla E. Semanová.
 
Súčasný stav hotela vyplýva podľa pamiatkarov z charakteru dlhodobo nevyužívanej stavby a zanedbania základnej ochrany kultúrnej pamiatky. Povinnosti vlastníkov národných kultúrnych pamiatok upravuje pamiatkový zákon.
 
„Každý vlastník národnej kultúrnej pamiatky je povinný na vlastné náklady starať sa o ne, o ich zachovanie, údržbu, chrániť ich pred poškodením, ohrozením a znehodnotením. Musia konať tak, aby nespôsobili nepriaznivé zmeny stavu kultúrnych pamiatok alebo ich prostredia a neohrozovali tým ich zachovanie,“ uviedla Semanová.
 
V prípade, že sa vedenie kúpeľnej spoločnosti rozhodne obnovovať národnú kultúrnu pamiatku, musí o súhlas požiadať krajský pamiatkový úrad. Jej ďalšie využitie podľa Semanovej musí zohľadňovať existujúcu kapacitu pamiatky a rešpektovať jej hodnoty.
 
Od návštevníkov počúvajú o zlom gazdovi
Podľa J. Baču sa kúpele opakovane stretávajú s kritikou návštevníkov smerom k stavu budov v celom areáli Bardejovských Kúpeľov. Viaceré pôsobia ošarpane a pomaly chátrajú.
 
„Často počúvame o tom, že majú zlého gazdu. Faktom je, že veľa nehnuteľností bolo v rámci reštitúcií vydaných pôvodným majiteľom. Z rozhodnutia súdu sme im tento majetok vydali. Žiaľ, ich noví vlastníci sa o ich technický stav nestarajú,“ reagoval J. Bača.
 
Problémom pri rokovaniach je podľa Baču v niektorých prípadoch aj väčší počet vlastníkov týchto nehnuteľností. Veľká časť domov na území Bardejovských Kúpeľov je na zozname národných kultúrnych pamiatok. Zákon v prípade, že majiteľ takúto budovu chce ďalej predať, ukladá, aby ju najskôr ponúkol štátu.
 

Fakty
Hotel má prvky švajčiarskeho štýlu
Hotel Dukla, pôvodne hotel Széchenyi, bol postavený v roku 1895. Svoje pomenovanie dostal po významnom maďarskom politikovi, šľachticovi a národnom buditeľovi Istvánovi Széchenyim (21. 9. 1791 Viedeň – 8. 4. 1860 Döbling.)
 
„Hotel bol postavený v období neskorého historizmu s použitím neobarokových dekoratívnych prvkov (kartuše s festónom) a drevených vyrezávaných prvkov, tzv. švajčiarského štýlu (vikiere, štíty, konzoly pod štítmi). Výrazným exteriérovým prvkom hotela boli a sú kované balkóny a stĺpy, na ktorých sa zachovala pôvodná zelená farebnosť. Tieto motívy predznamenávali obdobie nastupujúcej secesie. V interiéri hotela je zachované dekoratívne zdobené hlavné schodisko s liatinovými stĺpmi,“ priblížila riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Prešov Eva Semanová.
 
iv

Vladimír Ilečko

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/683678