Slováci a alkohol 

Pijeme menej, klesá aj nehodovosť, tak neprepadajme hystérii. Konzumácia alkoholu i nehody spôsobené alkoholom klesajú. Apely na čoraz prísnejšie zákony môžu pritom vzbudzovať falošné nádeje.

Zastávka Zochova v Bratislave, Čadca, bratislavská Košická ulica, Nitra, Bardejov, Sekule, Rovinka. Všetky tieto miesta spája, že sa na nich v uplynulých dňoch stali dopravné nehody, pri ktorých úradoval alkohol v krvi vodiča.

Správy posledných dní, z ktorých by viaceré pred hroznou tragédiou na Zochovej končili v regionálnych novinách, sa teraz dostávajú do celoštátnych denníkov. Je to prirodzené, lebo spoločnosť žije témou alkoholu, obzvlášť alkoholu za volantom.

Viacerí politici tiež v tejto súvislosti začali volať po prísnejších trestoch za jazdu pod vplyvom alkoholu alebo sa dokonca vyslovili za zákaz alkoholu pre ľudí pod 21 rokov. Takáto vysoká veková hranica pritom nie je nikde v Európe.

Ako sú však na tom Slováci s alkoholom v skutočnosti? Naozaj je to problém na vzostupe alebo skôr ide len o nafúknutie problému v kontexte nedávnych udalostí?

Spotreba alkoholu mierne klesá
Údaje o spotrebe alkoholu na Slovensku na obyvateľa poskytuje ako Štatistický úrad Slovenskej republiky, tak aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Údaje WHO sú oproti údajom štatistického úradu pravidelne vyššie zhruba o tri litre čistého alkoholu na osobu.

Priemerná ročná spotreba za toto obdobie je u nás zhruba na úrovni 8,6 litra (štatistický úrad), respektíve 11,4 litra (WHO) čistého alkoholu na osobu. Z dát vyplýva, že na maxime bola spotreba v rokoch 2005 až 2009, odvtedy mierne klesla. Tento trend potvrdzujú údaje z oboch zdrojov.

Z hľadiska medzinárodného porovnania treba vychádzať z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá raz za pár rokov vydáva globálnu správu o stave alkoholu aj s porovnaním spotreby v krajinách sveta.

Z týchto správ vyplýva, že v roku 1996 bolo Slovensko na ôsmej priečke s ročnou spotrebou 13 litrov čistého alkoholu na obyvateľa, v roku 2016 však už sme figurovali až na dvadsiatej prvej pozícii so spotrebou 11,5 litra.

Medzinárodné porovnanie pritom jasne ukazuje, že vysoká spotreba alkoholu je predovšetkým európsky jav. V prvej tridsiatke krajín v porovnaní z roku 2016 možno nájsť len päť neeurópskych.

Klesá aj nehodovosť
Hoci pri pohľade na nedávne správy o nehodách, pri ktorých figuroval alkohol, môže mať čitateľ pocit, že tento problém zrazu prudko narástol, v skutočnosti ide o klesajúci trend.

Ministerstvo vnútra SR zverejňuje štatistiku dopravných nehôd zavinených pod vplyvom alkoholu, z ktorej vyplýva, že táto dlhodobo klesá. Kým do roku 2008 bolo takýchto nehôd evidovaných cca 2 500 – 3 000 ročne, tak za ostatné desaťročie je to okolo 1 500 za rok.

Zaujímavé je pozrieť sa aj na to, čo hovoria štatistiky o počtoch usmrtených chodcov a cyklistov. Tieto údaje síce priamo nesúvisia s alkoholom, no v súvislosti s témou šoférovania pod vplyvom sa často hovorí práve o chodcoch, prípadne cyklistoch ako o najzraniteľnejších obetiach.

Údaje ministerstva vnútra ukazujú, že aj tento ukazovateľ má pozitívny, teda klesajúci trend. Kým do roku 2008 ročne zomieralo okolo 200 chodcov, za obdobie 2010 – 2020 je to asi 50 až 80 chodcov ročne.

Taktiež klesli počty mŕtvych cyklistov z asi 40 – 80 ročne do roku 2008 na úroveň okolo 20 ročne.

Sprísnenie predpisov pomohlo, ale nepreháňajme to
Na viacerých grafoch možno vidieť prudký pokles práve po roku 2008. Dopravné nehody totiž prudko poklesli po tomto roku – v roku 2008 bolo evidovaných ešte 59-tisíc nehôd ročne, no toto číslo kleslo v roku 2009 na 26-tisíc a do roku 2011 dosiahlo 15-tisíc.

Práve v roku 2009 bol pritom prijatý nový zákon o cestnej premávke, ktorý napríklad znížil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci zo 60 na 50 kilometrov za hodinu. Okrem toho zaviedol celoročné svietenie stretávacích svetiel, zakázal telefonovanie za volantom, zvýšil pokuty za celý rad priestupkov vrátane tých za alkohol za volantom a tak ďalej.

Zároveň sa vtedy spolu so zákonom o cestnej premávke zmenil aj zákon o priestupkoch.

Ako ukazujú dáta, nehodovosť po prijatí týchto zmien skutočne výrazne klesla a na cestách je podstatne menej obetí ako dovtedy. Výrazný pokles v štatistike však treba pripísať aj stanoveniu bližšej špecifikácie podmienok, na základe ktorej sa kvalifikuje udalosť v cestnej premávke ako dopravná nehoda.

Ak by však aj boli dopravné predpisy na Slovensku bezchybné, dopravné nehody sa vždy v nejakej miere diať budú, aj budú na cestách umierať ľudia. Zákony a rôzne iné opatrenia, aj priamo na cestách, tieto nepriaznivé javy môžu a majú obmedzovať, no nikdy ich celkom neodstránia.

Emotívne volania po čoraz prísnejších zákonoch a čoraz väčších obmedzeniach vyvolávajú mylný dojem, že zákony máme príliš benevolentné a obmedzenia primalé. A že ak sa to zmení, nehody sa zrazu už nebudú diať.

Toto je však od politikov populistický prístup. Ich úlohou nie je sľubovať, čo sa nedá splniť, ani vyvolávať falošné nádeje, ktoré zákonite prinesú sklamanie.

Po každej tragickej nehode, dokonca aj po takej, pri ktorej úradoval alkohol a na mieste ostali nevinní mŕtvi, je namieste racionálne vyhodnotiť jednak tú samotnú situáciu a až potom hľadať chybu v legislatíve.

Predídeme tak zbytočným hysterickým reakciám a unáhleným záverom.

Jakub Lipták, autor

zdroj:
https://www.postoj.sk/116133/pijeme-menej-klesa-aj-nehodovost-tak-neprepadajme-hysterii

Ilustračné foto: TASR/Radovan Stoklasa